Obsah

Branislav z Regulačného úradu v čase svojho voľna pomáha na ukrajinskej hranici: Čo som zažil je pre silné povahy

Aktualizované  30.03.2022

Pre naplnenie svojej charitatívnej misie sa rozhodol, že počas svojho pracovného voľna vycestuje na ukrajinskú hranicu. Branislav Mika pracuje na Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na odbore štátneho dohľadu, no má bakalársky diplom z urgentnej medicíny. A tak sa u neho od vypuknutia nepokojov na Ukrajine okamžite aktivoval pomyselný „červený gombík záchranára“ a spolu so svojou manželkou Denisou, zdravotnou sestrou, dobrovoľne pomáhajú ukrajinským utečencom. Na hranici sú svedkami toho ako tisíce ľudí mieriacich na Slovensko uteká pred vojnou a potrebujú pomoc. 

Kedy ste vyrazili na ukrajinskú hranicu prvýkrát a s akým pocitom ste tam išli? 

Prvýkrát sme išli na ukrajinskú hranicu prvý marcový víkend. A pocity? Predstava, že by sme sa ocitli v ich situácii je nemysliteľná. Pohľady na deti, či už malé alebo väčšie – žiadne dieťa by toto nemalo nikdy zažiť. Ako ich to poznačí? A tiež seniori. Pri pohľade na nich som mal pred očami svojich nebohých rodičov, čo by robili oni v takej situácii? No, je to pre silné povahy. Práve tieto pocity nás motivovali s manželkou a priateľmi pomáhať zo všetkých síl, pomoc blížnemu máme tak akosi v rodine, ale hlavne v krvi. 

Čo sa dá utečencom vyčítať z tvárí? 

Okrem obrovskej únavy, paradoxne aj úľava a nádej, že našli bezpečné miesto s otvorenou náručou, kde sa o nich dobrí ľudia postarajú. 

Vyrazili ste na ukrajinskú hranicu ako dobrovoľníci sami? 

V našom okolí a okruhu známych je viac takých, ako sme my. Ľudí ochotných, obetavých. Prvýkrát sme išli na tzv. prieskum s manželkou sami a zistili podrobnosti. Kontaktné osoby a informácie sme posunuli našim ďalším členom. Tí sa zariadili podľa svojho voľného času a v rámci možností a schopností pomáhajú tiež.

Spomínate aj ďalších členov. Cez koho teda pomáhate? 

Záchranárstvo, hasičinu a pomoc blížnemu máme takpovediac v krvi, preto sme si ešte v roku 2018 založili občianske združenie EmComm – záchranný rádiokomunikačný systém, zameraný na pomoc a podporu dobrovoľných záchranných zložiek v oblasti rádiovej komunikácie pri živelných katastrofách, mimoriadnych situáciách, pri pátracích akciách po nezvestných osobách a podobne. V roku 2021 sme si pod hlavičkou EmComm-u zriadili Dobrovoľný hasičský zbor Košice, práve prostredníctvom tohto združenia riešime naše dobrovoľnícke aktivity aj na ukrajinskej hranici. 

Ako to na ukrajinskej hranici tie prvé razy vyzeralo? 

Vďaka silnému zastúpeniu dobrovoľníkov v podobe obyčajných ľudí, ktorí pripravovali jedlo, varili, až po super tímy dobrovoľných hasičských zborov skoro z celej republiky, Červeného kríža a cirkevných charít sa tam vytvorilo jedno organizované centrum. Každý vedel, čo má robiť a kde pomáhať. 

Stíhate sa popri pomoci s vojnovými utečencami aj rozprávať? 

Na siahodlhé debaty v podstate nebol a nie je čas. Vďaka slovanskému jazyku si celkom dobre rozumieme. Zarezonovalo vo mne vedomie, že tí ľudia opustili všetko, čo mali, čo nadobudli počas svojho života, zanechali tam svojich milovaných manželov a synov a išli do neznáma bez akéhokoľvek príjmu a s malou nádejou, že jedného dňa sa vrátia domov a či tam vôbec niečo nájdu z toho, čo tam zanechali. 

Čo vaša práca na hranici obnáša? 

Keďže sme s manželkou zdravotníci, tak naša prvoradá pomoc spočívala v poskytovaní predlekárskej prvej pomoci. Riešili sme horúčkové stavy, kolapsy, vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, ako aj opuchy dolných končatín z dôvodu dlhého pešieho pochodu. Hlavným dôvodom ich zdravotných problémov bola únava, vyčerpanie a stres. Niekedy stačilo pekné, vľúdne slovo, stolička na oddych, zahriatie a hneď sa stav zlepšil. 

Ako často ste na hranicu jazdili? 

Keďže systém dobrovoľníctva musí u nás fungovať len mimo práce, chodievame na hranicu pomáhať len cez víkend. Cez týždeň sme obaja s manželkou v práci. Naša pomoc sa sústredí na hraničné priechody. V Košicach sa neskôr zriadili veľkokapacitné registračné centrá ako aj zberné miesta materiálnej humanitárnej pomoci. Stretli sme sa s ľuďmi, ktorí boli skutočne vďační aj za obyčajný milý úsmev. Hovorili o Slovákoch ako o dobrých ľuďoch.