Preskočiť navigáciu
RÚ

Štátna regulácia cien



Štátna regulácia cien

Základné informácie


Regulácia cien sa uplatňuje v prípadoch nekonkurenčného prostredia, pri živelných pohromách, ak ide o ochranu spotrebiteľského a verejného záujmu a pri tzv. prirodzených monopoloch.

Skúsenosti z krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou ukazujú, že veľké podniky, ktorých správanie sa voči zákazníkom nie je korigované konkurenciou je potrebné regulovať špecializovanými orgánmi.

V podmienkach nedokonalej konkurencie dochádza k deformácii tzv. stimulačnej funkcie ceny. Monopolný výrobca nie je nútený rešpektovať ceny porovnateľných výrobkov pretože tieto sa na trhu nenachádzajú.

V konkurenčných podmienkach tvorí cena konkurenčného výrobku akúsi maximálnu hranicu, nad ktorú sa producenti za normálnych okolností neodvážia zvýšiť cenu vlastnej produkcie z obavy zo straty zákazníkov, ktorí by automaticky prešli na konkurenčný výrobok s nižšou cenou pri rovnakej kvalite.

Preto na konkurenčnom trhu je hlavným nástrojom zvyšovania zisku znižovanie nákladov (zisk ako rozdiel medzi cenou a nákladmi podniku), čo vedie k efektívnemu využívaniu podnikových vstupov a v konečnom dôsledku k zníženiu ceny.

Cena stanovená trhom teda motivuje producentov zvyšovať kvalitu, znižovať náklady a tým zabezpečovať vlastnú stabilitu a rozvoj.

Regulácia cien je určenie ceny alebo usmerňovanie dohodovania cien cenovými orgánmi, pričom podľa zákona o cenách cenové orgány regulujú ceny ak:
  • vznikne mimoriadna trhová situácia,
  • dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia (pri posudzovaní konkurenčného prostredia sa vyžaduje stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky),
  • si to vyžaduje verejný záujem, ochrana spotrebiteľa a trhu,
  • existujú technologické, organizačné a ekonomické väzby medzi predávajúcim a kupujúcim.

V podmienkach Slovenskej republiky sú v zmysle zákona o cenách nástrojom cenovej regulácie cenovo-regulačné výmery (rozhodnutia), prostredníctvom ktorých môže príslušný regulačný orgán regulovať ceny štyrmi spôsobmi:

1. úradné určenie cien- určenie maximálnej, minimálnej alebo pevnej ceny vymedzeného druhu tovaru.
2. vecné usmerňovanie cien
1. maximálny rozsah možného zvýšenia alebo minimálny rozsah možného zníženia
2. maximálny podiel v akom možno do ceny premietnuť zvýšenie cien vybraných vstupov
3. záväzný postup pri tvorbe alebo pri kalkulácii ceny
3. časové usmerňovanie cien - regulovaný subjekt musí vopred oznámiť zamýšľané zvýšenie cien.
4. cenové moratórium - časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien.

V zmysle zákona o cenách sa do regulovaných cien môžu zahŕňať iba ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. V § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva financií SR č. 87/1996 Z.z. z 12. marca 1996, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách je stanovené, ktoré náklady sa na účely regulácie do kalkulácie spravidla nezahŕňajú.