Preskočiť navigáciu
RÚ

Rozhodnutie TÚ SR o technických a prevádzkových podmienkach prepojenia a metodike výpočtu ceny za prepojenie, Rozhodnutie predsedu TÚ SR o rozklade


Číslo: 331/14 /2004                                                                      Bratislava 18. júna 2004



                                                          ROZHODNUTIE

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky odbor ekonomickej regulácie (ďalej len “úrad”) ako príslušný orgán štátnej správy podľa ustanovenia § 5 a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a ustanovení § 6 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“)


rozhodol podľa ustanovenia § 75 ods. 2 zákona takto:

1) ukladá spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Nám. slobody 6, Bratislava, IČO 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“) dať do súladu terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení, ktorý spol. ST predložila úradu dňa 2.1.2003 (ďalej len „návrh zmluvy“) a upraviť návrh zmluvy podľa technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie určených úradom a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,

2) určuje technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie:


a) ceny za služby prepojených volaní v prílohe D2 (Ceny ST za služby prepojených volaní) časti 3 Cenník návrhu zmluvy sa stanovia takto:

Priemerné minútové ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity podľa dokumentu „Commission Staff Working Paper - Technical Annexes of the Ninth Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package“ Annex 1 v časti 3.1 „Fixed to fixed interconnection charges“ (ďalej len „deviata správa“) sa priradia príslušnému štátu (ceny pod označením FIN(2) sa z výpočtu vylúčia).

Štát

Cena za prepojenie na miestnej úrovni

Cena za prepojenie cez jeden tranzit

Cena za prepojenie cez dva tranzity



Vytvorí sa poradie štátov podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit, pričom na prvom mieste bude štát s najnižšou cenou za prepojenie cez jeden tranzit a na poslednom mieste štát s najvyššou cenou za prepojenie cez jeden tranzit. Z takto získaného poradia sa vylúčia ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity uplatňované v tých štátoch, ktoré sa podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit umiestnili na prvom, druhom a treťom mieste ako aj v štátoch, ktoré sú na trinástom, štrnástom a pätnástom mieste.

Ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity pre štáty na štvrtom až dvanástom mieste sa prepočítajú na slovenské koruny (Sk) kurzom Národnej banky Slovenska platným od 18.6.2004.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

Cmu vzorec

Cmu –výška ceny za prepojenie na miestnej úrovni v Sk

Cmu i –výška ceny za prepojenie na miestnej úrovni v štáte i v Sk

pi –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

Psk –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

Ctl vzorec

Ctl -výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v Sk

Ctli - výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v štáte i v Sk

pi –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

Psk –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike


Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

Ct2 vzorec

Ct2 -výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v Sk

Ct2i - výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v štáte i v Sk

pi - počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

Psk - počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov (pi ) sa vychádza z počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v roku 2003, pričom tento údaj musí byť odsúhlasený úradom. V prípade, že údaj o počte pevných liniek na 100 obyvateľov v roku 2003 nie je dostupný, použije sa údaj uverejnený v dokumente „Sixth report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory package – Annex 1 Telecommunications market data – str. 5 Incumbents’ and new entrants’ fixed lines per 100 inhabitants“.

Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike (Psk ) sa bude vychádzať z údajov predložených spol. ST.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania,


b) výška záruky plnenia sa určí ako 100 % salda vzájomných platieb za služby prepojených volaní za obdobie štyroch mesiacov ,

c) podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodov prístupu, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové body),

d) ustanovenia návrhu zmluvy, ktoré sa zaoberajú službou spojovacích okruhov spol. ST musia byť upravené samostatnou zmluvou, pričom termíny na zriadenie spojovacích okruhov musia byť skrátené na polovicu v prípadoch, kde nie je nutné rozširovať prenosové zariadenie, rovnako aj termíny pre konfiguračné opatrenia vo verejnej telefónnej sieti spol. ST spojené s poskytovaním služieb prepojených volaní podľa Prílohy E2 (Obstarávanie) článku 4.1 návrhu zmluvy musia byť oproti pôvodnému návrhu skrátené na polovicu,

e) podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, musí byť umožnené odovzdávať volania do korporátnych sietí na úrovni tranzitných prístupových bodov. Ak je sieť spol. ST a podniku poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie prepojená v tranzitnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod ukončenia volania, spol. ST odovzdá volanie v tomto tranzitnom prístupovom bode,

f) účtovanie poplatkov za implementáciu smerovacieho mechanizmu pre prepojovacie volania podľa Prílohy D1 (Ceny ST za služby súvisiace s implementáciou siete), článku 2 návrhu zmluvy sa vykonáva podľa rovnakých pravidiel, aké sa uplatňujú v zmluvách o prepojení medzi spoločnosťami Orange Slovensko, a.s. a spol. ST a Eurotel Bratislava, a.s. a spol. ST. Spol. ST môže požadovať iba poplatky za implementáciu smerovacieho mechanizmu pre služby výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou, ktoré nesmú obsahovať náklady nesúvisiace, ktoré s implementáciou tejto služby nesúvisia,

g) dohoda o testovaní prepojenia musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prepojení,

h) neuplatňovať sankciu z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prepojenej prevádzky počas prvých 12 mesiacov prevádzky, pričom prognózy prevádzky vykonávajú obidve zmluvné strany recipročne,

i) pri volaniach ukončených na verejných telefónnych automatoch sa nesmú účtovať rozdielne poplatky ako pri volaniach ukončených na bežných účastníckych staniciach,

j) na služby ST-A2, ICP-A2, ST-A3 a ICP-A3 sa aplikuje terminačný model,

k) doplniť návrh zmluvy o služby smerovania volaní zo siete spol. ST ako aj zo siete ICP na číselné množiny 019XY; 0601 XXX XXX a aplikovať na ne terminačný model,

l) doplniť návrh zmluvy o podmienky poskytovania služby predvoľba čísla vybraného podniku,

m) v návrhu zmluvy nesmú byť zo služieb výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou vylúčené volania:

I. uskutočnené z prístupových liniek, ktoré sú určené pre voliteľné volacie programy s výnimkou programu ST Mini,

II. na všetky negeografické čísla vrátane volaní do mobilných sietí a volaní do siete Internet.

Odôvodnenie :

V mesiacoch marec a apríl roku 2004 boli na úrad doručené návrhy spoločností: GlobalTel Slovakia s.r.o., Štefánikova 17/B, Bratislava 811 04, IČO: 35 816 091 (ďalej len „spol. GlobalTel“), GTS Slovakia s.r.o., Líščie údolie 5, Bratislava 841 04, IČO: 31 366 929 (ďalej len „spol. GTS“) a eTel Slovensko s.r.o., Leškova 9A, Bratislava 811 04, IČO: 35 786 744 (ďalej len „spol. eTel“), aby úrad v súlade s § 75 ods. 2 zákona vstúpil do rokovania o uzatvorení zmluvy o prepojení sietí medzi uvedenými spoločnosťami a spol. ST a žiadali, aby v prípade nedostatkov úrad uložil opatrenie a zároveň určil podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie. Uvedené spoločnosti sú na základe licencií vydaných v rokoch 2002 a 2003 , ktoré sa podľa § 76 ods. 4 zákona považujú za všeobecné povolenie podľa § 13 zákona, podnikmi podľa § 4 ods. 8 zákona. Na základe týchto návrhov úrad začal rokovať so spol. ST a uvedenými spoločnosťami. Napriek čiastočným úspechom, ktoré sa dosiahli pri rokovaniach, nepodarilo sa dosiahnuť takú dohodu medzi rokujúcimi podnikmi, ktorá by viedla k uzavretiu zmluvy o prepojení. V priebehu rokovaní na základe prezentovaných stanovísk rokujúcich podnikov úrad zistil nedostatky v niektorých častiach návrhu zmluvy o prepojení, ktorý spol. ST predložila úradu dňa 02.01.2003 a ktorý je obsahovo zhodný s návrhom zmluvy o prepojení, ktorý spol. ST predložila a aj o ňom rokovala s uvedenými spoločnosťami, a teda sú naplnené zákonné predpoklady pre uloženie opatrenia a určenie podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie podľa § 75 ods. 2 zákona.

Dňa 07.05.2004 úrad spol. GlobalTel, spol. GTS, spol. eTel, a spol. ST listom oznámil začatie správneho konania vo veci určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Úrad stanovil lehotu 10 dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.

Dňa 14.05.2004 bola na úrad doručená žiadosť spoločnosti Dial Telecom, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 792 191 (ďalej len „spol. Dial Telecom“) o určenie podmienok prepojenia. Keďže spol. Dial Telecom by mohla byť rozhodnutím vydaným v už začatom konaní na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, úrad jej dňa 03.06.2004 oznámil, že sa stala účastníkom v správnom konaní začatom z vlastného podnetu úradu dňa 07.05.2004 a zároveň stanovil lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.

Na základe vyjadrení a návrhov účastníkov konania úrad zostavil okruh sporných otázok návrhu zmluvy o prepojení. Úrad s vyjadreniami účastníkov konania ako aj s okruhom sporných otázok oboznámil spol. ST listom č. 279/14/2004 zo dňa 01.06.2004. Spol. ST zaslala dňa 09.06.2004 úradu svoje vyjadrenie č. 8713-ORS/2004.

Dňa 11.06.2004 úrad vyzval účastníkov konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie a určil lehotu na uplatnenie tohto práva do 15.06.2004.

Dňa 11.06.2004 a 14.06.2004 toto svoje právo využili spol. GlobalTel, spol. GTS, spol., spol. eTel a spol. ST.

Spol. ST sa vo svojom liste zo dňa 16.6.2004 sa vyjadrila k podkladu rozhodnutia , pričom sa zamerala na problematiku terminácie do siete druhej strany a originačný model volaní na čísla prístupu do siete internet.

Spol. eTel sa vo svojom liste zo dňa 15.6.2004 vyjadrila k podkladu rozhodnutia. V liste doplnila svoje pôvodné argumenty k problematike ceny za prepojenie, záruke, k bodom prepojenia a k spojovacím okruhom.

Spol. GTS vo svojom vyjadrení k podkladom správneho konania zo dňa 14.6.2004 doplnila svoje argumenty ku všetkým bodom svojho podania.

Úrad pri určovaní technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny vychádzal zo skutočností, ktoré účastníci konania predložili úradu vo svojich podaniach a vyjadreniach, zo zistení z priebehov rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení, z „najlepších skúseností“, ktoré sa pri podobných zmluvách využívajú v členských štátoch Európskej únie ako aj z podpísaných prepojovacích zmlúv medzi mobilnými operátormi a ostatnými licencovanými operátormi, ako aj z ustanovenia § 28 zákona, podľa ktorého zmluva o prepojení má byť nediskriminačná a transparentná.

1. Ceny za prepojenie :

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Ceny za prepojenie nad úroveň európskych benchmarkov považujeme za neprimerane vysoké. Rovnako nevidíme opodstatnenie v účtovaní poplatku za zostavenie volania, ktorý je navyše rozdielne pre rôzne časové pásma.

Spol. Dial Telecom: Ceny za prepojenie a ich štruktúra nezodpovedá všeobecnej úrovni stanovenej v krajinách EU a to vrátane krajín, ktoré sa stali členmi EU k 01.05.2004. Spol. preto navrhuje zosúladenie štruktúry cien, t.j. najmä odbúranie access deficitu, zostavovacieho poplatku a rozdelenie tranzitu hovorov len do dvoch pasiem – lokálneho a medzimestského.

Spol. GTS: Je názoru, že aj po odbúraní príplatku za deficit prístupovej siete sú poplatky za prepojenie navrhované ST neúmerne vysoké, čím podľa názoru spol. ST porušil povinnosť prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu v zmysle § 76 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z.. o elektronických komunikáciach v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákon“): „Práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktorého určil úrad do 31.12.2003, zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa tohto zákona.

Spol. Slovak Telecom:

Ceny za prepojenie musia vychádzať z reálnych nákladov vznikajúcich Slovak Telecom, a.s. v súvislosti s prepojením sietí a zabezpečovať ich priame pokrytie. Ceny sú kalkulované metódou určenou v licencii Slovak Telecom, a.s. pri dodržaní povinnosti nákladovej orientácie cien za prepojenie, teda sú opodstatnené. Na základe prepočtov ST, ktoré vychádzali z predpokladov viacerých operátorov, navrhované ceny prepojenia znížené o príspevok na deficit prístupovej siete dávajú dostatočný priestor na obchodnú maržu čo bolo preukázané i v rámci rokovaní s GTS za prítomnosti úradu.

Stanovovanie cien prepojenia na základe benchmarkov považujeme za nevhodné, nakoľko tieto možno aplikovať len za podmienky, ak operátor nepredloží kalkuláciu svojich nákladov, čo je bežné aj v európskej praxi. Vyššie jednotkové náklady v sieti Slovak Telecom, a.s. sú objektívne podmienené nízkou penetráciou, odlivom zákazníkov do mobilných sietí, nízkou mierou urbanizácie i štruktúrou a veľkosťou trhu, na ktorom nemožno v plnej miere využiť úspory z rozsahu. Ide o skutočnosti, ktoré musia byť v cenách za prepojenie zohľadnené. Naviac, pri porovnávaní cien prepojenia EÚ nie je korektné porovnávať ceny, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej liberalizácie telekomunikačného trhu s cenami existujúcimi v čase začiatku liberalizácie.

Poplatok za zostavenie volania má svoje opodstatnenie, pretože pokrýva náklady na zostavenie volania a signalizáciu na rozdiel od poplatkov za trvanie volania, ktoré kryjú náklady na komutovanie a prenos volania. Uvedený poplatok za zostavenie volania sa uplatňuje i v iných európskych krajinách a jeho výška pre rôzne časové pásma je takisto rozdielna (napr. Belgicko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko).

Časové pásma sú odstupňované zo strany Slovak Telecom, a.s. v závislosti od zaťaženia prevádzky vo vlastnej sieti s cieľom podporiť efektívne využívanie sieťových kapacít Slovak Telecom, a.s.. Slovak Telecom, a.s. sa usiluje o dosiahnutie toho, aby ceny za prepojenie boli rozlíšené takým spôsobom v časových pásmach, aby sa vyrovnal dopyt, teda aby ceny za prepojenie poskytovali stimul na zvýšenie dopytu, keď je prevádzka nízka. Výška cien za prepojené volania v jednotlivých časových pásmach teda závisí od zaťaženia siete Slovak Telecom, a.s.

Slovak Telecom, a.s. sa rozhodol pre prepojenie nepoužiť rovnakú štruktúru časových pásiem ako pre retailových zákazníkov.

Pri rozhodovaní o určení metodiky výpočtu ceny za prepojenie úrad vychádzal z porovnania cien za prepojenie navrhovaných spol. ST a cien za prepojenie uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch Európskej únie v roku 2003. Porovnaním priemernej minútovej ceny podľa návrhu spol. ST a priemernej ceny v Európskej únii úrad zistil, že ceny požadované spol. ST predstavovali 3,5 násobok v prípade miestneho ukončenia, 3,25 násobok v prípade ukončenia cez jeden tranzit a 3,15 násobok v prípade ukončenia cez dva tranzity v porovnaní s priemerom Európskej únie. Pri vylúčení deficitu prístupovej siete ceny požadované spol. ST predstavovali dvojnásobok v prípade miestneho ukončenia, 2,2 násobok v prípade ukončenia cez jeden tranzit a 2,5 násobok v prípade ukončenia cez dva tranzity v porovnaní s priemerom Európskej únie. Vzhľadom na vyššie uvedené úrad dospel k záveru, že ceny za prepojenie navrhované spol. ST sú neprimerane vysoké a pristúpil k určeniu metodiky vychádzajúcej z cien uplatňovaných v krajinách Európskej únie zohľadniac počet pevných liniek na 100 obyvateľov.

Úrad dospel k záveru, že uplatňovanie zostavovacieho poplatku ako aj uplatňovanie troch časových pásiem pre ukončovanie volaní v sieti spol. ST neobmedzuje súťaž a nie je výnimočné ani v iných členských štátoch Európskej únie.

2. Záruka :

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Rozsah a spôsob realizácie záruky je pre obe spoločnosti neprijateľný, kedže je jednostranný, neopodstatnený a diskriminujúci. Výška bankovej záruky je absolútne neopodstatnená, navyše záruka je jednostranná.

Spol. Dial Telecom: Spol. je pripravená na recipročnom základe poskytovať Slovak Telecom, a.s. záruky plnenia v opodstatnenej čiastke a rozsahu, napr. v čiastke rovnajúcej sa 100% rozdielu prognóz vzájomne terminovaných hovorov pre obdobie troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Po jasne stanovenej dobe spol. navrhuje možnosť vzájomného zníženia, príp. úplného zrušenia záruk..

Spol. GTS: Požadovaný rozsah záruky je výrazne neprimeraný a jednostranný (podnikateľ Slovak Telecom, a.s. nie je v návrhu povinný poskytovať nijakú záruku).

Spol. Slovak Telecom:

Zásadne odmieta názor, že vyžadovanie bankovej záruky je priamym vynucovaním neprimeranej obchodnej podmienky. Účelom záruky je podľa spoločnosti Slovak Telecom minimalizovať riziká vyplývajúce z platobnej nedisciplinovanosti alternatívnych operátorov.

Slovak Telecom, a.s. po počiatočných ústupkoch, keď bol ochotný akceptovať výpočet záruky za obdobie 4 mesiacov a vo výške 100% prognózovaných platieb za služby prepojených volaní v rámci ďalších ponúkaných ústupkov pripravený upraviť požadovanú výšku záruky tak, aby sa počítala len zo salda vzájomných platieb a dokonca po preukázaní dlhodobej dobrej platobnej disciplíny a posúdení bonity zmluvného partnera prehodnotiť podmienky bankovej záruky prípadne od nej úplne upustiť.

Výška záruky tak, ako ju požaduje spol. ST v návrhu zmluvy poškodzuje iný podnik tým, že neodôvodnene viaže prostriedky podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť žiadajúcich o prepojenie. Tieto prostriedky sú viazané na príslušných účtoch pričom nemôžu byť použité na investovanie a ďalší rozvoj siete a skvalitňovanie služieb. Ak by úrad akceptoval pôvodné znenie návrhu zmluvy, konal by tak v rozpore s účelom zákona, ktorým podľa § 1 ods. 2 je vytvoriť podmienky na rozvoj konkurencie založenej na modernej a kvalitnej infraštruktúre. Výška záruky by mala zohľadňovať obojsmernú prevádzku a teda by sa nemala stanovovať výlučne na základe prevádzky do siete spol. ST. Je vysoko pravdepodobné, že nezanedbateľná časť prevádzky bude smerovať aj zo siete spol. ST do siete ostatných podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť. Na základe uvedeného je preto nevyhnutné aby v záujme podpory súťaže spol. ST upravila návrh zmluvy o prepojení tak ako je uvedené v písm. b) bodu 2 výroku rozhodnutia.

3. Body prepojenia, spojovacie okruhy, in-span prepojenie

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Umiestnenie bodov prepojenia tak, ako ich požaduje spoločnosť ST nezodpovedá zákonnej požiadavke obvyklosti bodov prepojenia. Ohľadom spojovacích bodov a in-span spoločnosti uvedený bod vnímajú ako diskriminačnú požiadavku dlhej viazanosti prenajímaných spojovacích okruhov a sankcie za predčasné ukončenie ich užívania. Ďalej neprimerané lehoty zriaďovania okruhov a neprimerané ceny (štruktúra a výška) pri in-span interconnection.

Spol. GTS: Konštatuje, že Slovak Telecom, a.s. odmieta symetrické prepojenie v obvyklých bodoch prepojenia v zmysle zákona a v súvislosti s realizáciou bodu prepojenia viaže prepojenie na odber služieb, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie prepojenia a úhradu poplatkov za implementáciu prepojenia vo vlastnej sieti (pričom neexistuje recipročná úhrada poplatkov v sieti druhej strany - IC-partnera). Návrh Slovak Telecom, a.s. (Customer Sited Interconnection) jednostranne vytláča bod prepojenia výlučne do priestorov IC-partnera, teda IC-Partner musí zabezpečiť nielen kompletný priestor bodu prepojenia, ale aj požaduje od IC-Partnera poplatok za infraštruktúru Slovak Telecom, a.s. , nachádzajúcu sa za až za bodom prepojenia, teda za rozhraním, od ktorého preberá Slovak Telecom, a.s. plnú zodpovednosť za svoju časť infraštruktúry. Umiestnenie bodov prepojenia tak, ako ich požaduje spoločnosť Slovak Telecom, a.s. nezodpovedá zákonnej požiadavke obvyklosti bodov prepojenia.

Spol. Slovak Telecom

Podľa Zákona Slovak Telecom, a.s. povinnosť umožniť prepojenie v obvyklom bode prepojenia. Zákon hovorí o prepojení v obvyklých bodoch, no bližšie ich nedefinuje. Preto sme pri definovaní obvyklých bodoch vychádzali z praxe v zahraničí a doterajšej praxe z mobilného prepojenia.

Slovak Telecom, a.s. v návrhu zmluvy o prepojení ponúka štandardný spôsob prepojenia, tzv. „Customer sited interconnection“ (prepojenie na strane žiadajúceho prevádzkovateľa – ďalej len „CSI“), ktorý je využívaný vo väčšine európskych krajín. Znamená to, že Slovak Telecom, a.s. prevádzkuje medzi Prístupovým bodom Slovak Telecom, a.s. a Bodom prestupu IC-Partnera spojovacie okruhy, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu prepojenia. Je to taktiež najžiadanejší spôsob prepojenia, nakoľko požiadavky na infraštruktúru IC-Partnera sú v tomto prípade minimálne. IC-Partner potrebuje v podstate iba Bod prestupu, ktorý je vhodný na umiestnenie multiplexora.

Okrem CSI existujú ešte dve možnosti prepojenia – kolokácia a „In-span prepojenie“ (prepojenie na trase – ďalej len „ISI“).

Umožniť IC- Partnerovi vybrať si spôsob, akým zabezpečí spojovacie okruhy by pre Slovak Telecom, a.s. znamenal vo väčšine prípadov povinnosť umožniť kolokáciu (IC-Partner by realizoval spojovacie okruhy a musel by umiestniť svoje zariadenia v priestoroch Slovak Telecom, a.s.). Kolokácia by však znamenala obmedzenie vlastníckeho práva Slovak Telecom a.s., ktoré zákon neukladá.

Alternatíva „ISI“ umožňuje operátorom pri prepojení využiť i vlastnú infraštruktúru privedenú až ku Prístupovému bodu realizáciou prepojenia formou „ISI“, ktoré je detailne popísané v Prílohe C1 Popis služieb implementácie siete Služba „In-Span prepojenie“.

Uvedená služba bola do návrhu zmluvy o prepojení zapracovaná na návrh rokujúcich operátorov.

GTS Slovakia, s.r.o. požaduje, aby úrad uložil Slovak Telecom, a.s. kolokáciu v zmysle §70 Zákona. Zákon však na stanovenie takejto povinnosti predpokladá naplnenie taxatívne vymedzených podmienok. Uľahčenie realizácie prepojenia medzi uvedené dôvody nepatrí.

Spol. ST tým, že podmieňuje prepojenie dodaním iba svojich spojovacích okruhov medzi

bodmi prístupu, ktoré sú definované v prílohe B (Prístupové body) návrhu zmluvy a bodmi prestupu podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, obmedzuje súťaž vzhľadom na to, že vytvára priestor pre neefektívne vynakladanie prostriedkov zo strany spol. ST. Vzhľadom na to, že ostatné podniky poskytujúce verejnú telefónnu sieť nemajú možnosť zvoliť si iného dodávateľa spojovacích okruhov resp. zriadiť tieto okruhy sami, nie je na spol. ST vytvorený žiadny tlak, ktorý by túto nútil nájsť čo najefektívnejší spôsob zriadenia spojovacieho okruhu. Na základe uvedených skutočností musí spol. ST umožniť podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov tak ako je uvedené v písm. c) bodu 2 výroku rozhodnutia.

4. Spojovacie okruhy

Spol. GTS, spol. GlobalTel a spol. eTel: Ide o diskriminačnú požiadavku dlhej viazanosti prenajímaných spojovacích okruhov a sankcie za predčasné ukončenie ich využívania. Neprimerané lehoty zriaďovania a neprimerané ceny (štruktúra a výška) pri in- span interconnection.

Spol. Slovak Telecom

Ani CSI ani ISI nebráni možnosti IC-Partnera vybrať si dodávateľa okruhov. V prípade CSI až do bodu prestupu si IC-Partner môže vybrať dodávateľa okruhov. Bod prepojenia sa pritom nachádza v bode prestupu. V prípade ISI môže využiť svoju infraštruktúru ešte výhodnejšie, keďže sa dostáva až do bezprostrednej blízkosti prístupového bodu. Bod prepojenia je teda v tesnej blízkosti prístupového bodu. V oboch prípadoch až po bod prepojenia IC-Partner využíva len a len svoju infraštruktúru prípadne infraštruktúru od ním vybraného dodávateľa.

IC-Partner ako nový subjekt vstupuje na trh, pozná svoj podnikateľský zámer a preto je prirodzené a opodstatnené, že tento subjekt prognózuje, objednáva a platí okruhy pre prevádzku zo a do svojej siete. Naopak považujeme za neopodstatnené a nezmyselné, aby Slovak Telecom, a.s. financoval vstup každého nového operátora na trh tým, že bude platiť za okruhy, ktorými sa novému operátorovi umožňuje prepojením jeho siete a siete Slovak Telecom, a.s. benefitovať z tohto vzájomného prepojenia, zatiaľčo Slovak Telecom, a.s. má právo len na úhradu nákladov spojených s týmto prepojením, ktoré týmto plne v súlade s právnymi predpismi využíva.

Trojročná viazanosť prenajímaných spojovacích okruhov nie je diskriminačná, ale nákladovo oprávnená požiadavka. Pokrytie vynaložených nákladov – návratnosť vynaložených nákladov v súvislosti so spojovacími okruhmi je viac ako 3 roky.

Vzhľadom na písm. c) v bode 2 výroku rozhodnutia sa úrad otázkou viazanosti spojovacích okruhov nezaoberal.

5. Terminácia do siete IC-Partnera (ICP-B) a volanie do korporátnych sietí

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Požadujú, aby boli služby ICP-x zrkadlovým obrazom služieb ST-x. V prípade terminácie do ich sietí tak musí byť jednoznačne umožnené aj na tranzitnej úrovni (súčasná požiadavka na výlučne miestnu úroveň je diskriminujúca a neracionálna). Ďalej požadujú odstrániť obmedzenie pre volania do korporátnych sietí len na miestnu úroveň a umožniť možnosť odovzdávať volania na úrovni tranzit.

Spol. Dial Telecom: Terminácia do siete IC-Partnera musí byť tak isto ako terminácia do siete Slovak Telecom, a.s. možná jednak na lokálnej, ako aj na tranzitnej úrovni. To isté platí pre korporátne siete. Konštatuje, že Slovak Telecom, a.s. doteraz neoboznámil operátorov s podmienkami terminácie hovorov prostredníctvom prepojovacích bodov na čísla služieb s pridanou hodnotou (VAS) poskytovaných operátormi.

Spol. GTS: Spoločnosť požaduje, by boli služby ICP-Bx zrkadlovým obrazom služieb ST-x. V prípade terminácie do siete GTS tak musí byť jednoznačne umožnené aj na tranzitnej úrovni za rovnakých podmienok, ako pri zrkadlovej službe ST-Bx.

Spol. Slovak Telecom

Ukončenie volaní na ICP sieti na primárnej úrovni je založené na reciprocite a nie na diskriminácii so službou ST-B1, ktorá predpokladá prepojenie na primárnej úrovni.

Implementáciou centrálnej databázy sa vytvorili podmienky, že by aj tranzitná ústredňa mohla rozlíšiť túto prevádzku. V tejto veci preto pripravujeme zmenu tak, aby sa volania do siete IC-Partnera odovzdávali aj na tranzitnej úrovni. Nie je však odôvodniteľné, aby Slovak Telecom, a.s. na základe vytvorenia podmienok v prospech IC-Partnera doplácal na jeho nezáujem prepojiť sa na primárnej úrovni tým, že by musel znášať vyššiu cenu za prepojenie z dôvodov na strane IC-Partnera. Slovak Telecom, a.s. je pripravený prepojiť sa na požiadanie na miestnej úrovni, preto je ochotný za prepojené volania platiť miestny poplatok. Je neprijateľné, aby vyhovenie požiadavke IC-Partnera na odovzdávanie volania spôsobilo Slovak Telecom, a.s. zvýšené náklady na prepojené volania.

Pri volaniach na bežné geografické čísla Slovak Telecom, a.s. odovzdáva volanie čo najbližšie k volanej strane. Pri volaniach na korporátne čísla to však nie je možné. Tu Slovak Telecom, a.s. odovzdáva volania najbližšie k volajúcej strane. Toto môže spôsobovať zvýšené náklady IC-Partnera, no ten si ich môže pokryť platbami od svojich korporátnych zákazníkov.

Podľa Slovak Telecom, a.s. nie je pravda, že korporátne čísla, ktoré majú negeografické čísla, by neboli v prípade prepájania len na miestnej úrovni dostupné, nakoľko sa tento spôsob uplatňuje i v rámci prepájania zo siete Slovak Telecom, a.s. do existujúcich korporátnych sietí.

Spol. ST tým, že ukončovanie hovorov v korporátnych sieťach podmieňuje prepojením v primárnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod vzniku volania poškodzuje a diskriminuje iné podniky poskytujúce verejné telefónne siete žiadajúce o prepojenie. Úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. e) bodu 2 výroku rozhodnutia, na základe porovnania návrhu zmluvy o prepojení so zmluvami o prepojení uzatvorenými medzi spol. ST a spoločnosťami Orange Slovensko, a.s. a spol. ST a Eurotel Bratislava, a.s.. V uvedených zmluvách o prepojení je i napriek tomu, že body prístupu sú iba na tranzitnej úrovni umožnené ukončovať hovory v korporátnych sieťach.

Podmienka odovzdávania volaní výlučne v primárnom prístupovom bode, poškodzuje iný podnik, preto úrad rozhodol tak ako je uvedené v písm. e) bodu 2 výroku rozhodnutia.

6. Implementačné poplatky za prepojenie

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Predmetné poplatky znáša len IC-Partner, hoci ide o opatrenia v sieti Slovak Telecom, a.s.

Spol. Dial Telecom: Konštatuje, že, do nákladov patria náklady na testovanie, implementáciu kódov a implementáciu siete. Vzhľadom k nemožnosti si tieto náklady akokoľvek vzájomne ovplyvniť, resp. overiť, Dial Telecom, a.s. navrhuje variantné stanovenie maximálnej hranice nákladov účtovaných si medzi operátormi recipročne a na nediskriminačnom základe alebo zrušenie možnosti prenášať tieto náklady z jedného operátora na druhého, aby tak každý z operátorov niesol náklady iba na svoju časť siete.

Spol. GTS: Namieta, že predmetné poplatky znáša len IC-Partner, hoci ide o opatrenia v sieti Slovak Telecom, a.s. V iných zmluvách o prepojení každá strana zabezpečuje implementáciu prepojenia vo svojej sieti na vlastné náklady. Spol. GTS Slovakia s.r.o. považuje úhradu poplatkov za implementáciu v sieti Slovak Telecom, a.s. za vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky.

Spol. Slovak Telecom:

Poplatky za implementáciu smerovania pokrývajú oprávnené náklady Slovak Telecom a.s., ktorý má podľa zákona právo požadovať ich od operátorov, s ktorými prepája svoju sieť. Tieto náklady nie sú premietnuté v cene za prepojené volania.

Konfiguračné opatrenia sú individuálne pre každého operátora osobitne (napr. potreba implementácie čísel, číselných blokov, CS kódov, nastavenie ústrední atď). Preto každý operátor musí za tieto individuálne opatrenia platiť individuálne.

Uplatňovaním rozdielneho prístupu pre účtovanie poplatkov za implementáciu smerovacieho mechanizmu voči podnikom poskytujúcim verejné telefónne služby v pevných a mobilných verejných telefónnych sieťach, by podľa názoru úradu dochádzalo k poškodzovaniu iného podniku podľa § 75 ods. 2 zákona. V prípade poplatkov za implementáciu smerovacieho mechanizmu pre služby výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou je ich uplatňovanie zo strany spol. ST oprávnené, nakoľko tieto služby sa vo väčšine prípadov neimplementujú recipročne. Na základe uvedeného úrad rozhodol tak, ako je uvedené v bode f) výroku.

7. Testovanie

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Navrhujú detailne dopracovať špecifikáciu signalizácie ako súčasť zmluvy o prepojení. Rovnako požaduje, aby dohody o testovaní prepojenia boli súčasťou prepojovacej zmluvy. Každá zmluvná strana by mala znášať náklady na testovanie prepojenia vo svojej sieti.

Spol. GTS: Požaduje začleniť testovaciu zmluvu ako prílohu Zmluvy o prepojení. Testovanie je súčasťou prepojenia, nie samostatný produkt, preto musí byť riešené v zmluve o prepojení.

Spol. Slovak Telecom

Ak by Slovak Telecom, a.s. neúčtoval za testovanie, musel by na to vynaložiť vlastné náklady. Tieto náklady by musel nejako pokryť, najskôr z retailových výnosov. Podľa toho by vlastne retailoví zákazníci zaplatili za vstup alternatívnych operátorov namiesto samotných alternatívnych operátorov. Obdobná logika by platila i v prípade recipročných úhrad za testovanie. Nie je nám známa krajina EÚ, v ktorej by sa nevyžadovali platby za testovanie. Testovanie je obmedzené len na úroveň nevyhnutných testov súvisiacich s prepojením a to v rozsahu podľa objednávaných služieb. Zmluva o testovaní bola poskytnutá každému záujemcovi v rámci rokovaní o prepojení.

Dohoda o testovaní odkazuje na zmluvu o prepojení a je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Spol. ST do návrhu zmluvy o prepojení nezaradila „dohodu o testovaní prepojenia“ i napriek tomu, že v prílohe D1 (Ceny ST za služby súvisiace s implementáciou siete), časť 3 testovanie uvádza poplatky za testovanie. V záujme zabezpečenia transparentnosti podľa § 28 ods. 5 písm. a) zákona úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. g) bodu 2 výroku rozhodnutia.

8. Prognózy

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Prognózy je podľa zmluvy povinný vykonávať iba IC-Partner. V prvom období po prepojení je pre IC-Partnera náročné, až nemožné vykonať presný odhad vývoja, teda prognózy z tohto obdobia sa môžu značne líšiť od neskoršieho skutočného vývoja.

Spol. GTS: Navrhuje, aby prevádzku do siete IC-Partnera prognózoval zmluvný partner Slovak Telecom, a.s. obdobným spôsobom ako IC-partner prognózuje prevádzku v opačnom smere. Táto požiadavka súvisí so symetrickou podstatou prepojenia, kedy nové body prepojenia môžu byť zriaďované z požiadavky toho subjektu, ktorý v danej lokalite detekuje záujem o prevádzku do siete druhého subjektu.

Spol. Slovak Telecom

Je nevyhnutné na správne dimenzovanie siete a zabezpečenie dostatočných kapacít siete Slovak Telecom.a.s..

IC-Partner ako nový subjekt vstupuje na trh, pozná svoj podnikateľský zámer a preto je prirodzené a opodstatnené, že tento subjekt prognózuje a objednáva okruhy pre prevádzku zo a do svojej siete.

Slovak Telecom, a.s. v rámci svojho ústretového kroku navrhol úpravu prognózovania tak, že umožní pri tolerancii odchýlky objednávky od prognóz zaokrúhľovanie na celé čísla nahor, čo zvýši flexibilitu objednávania a tiež umožní v prípade voľných kapacít po technickom šetrení i objednávanie nad rámec uvedenej odchýlky a to v rozsahu maximálne 2 okruhy. Nevyvodzovanie dôsledkov na podklade prognóz by znamenalo ich faktickú neaplikovateľnosť.

Spol. ST požaduje v návrhu zmluvy o prepojení Príloha E1 (Prognózovanie), aby rognózy predkladal výhradne podnik poskytujúci verejnú telefónnu sieť, ktorý žiada o prepojenie, pričom účelom prognóz je podľa návrhu zmluvy o prepojení dať stranám dostatočný podklad pre plánovanie svojich telekomunikačných sietí. Uloženie povinnosti prognózovania výhradne podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu sieť, ktorý žiada o prepojenie jednostranne poškodzuje tieto podniky, nakoľko nevyhnutné informácie tvoriace podklad pre plánovanie kapacity sietí sú dostupné iba spol. ST. Podnik poskytujúci verejnú telefónnu sieť, ktorý žiada o prepojenie by mal mať rovnako ako spol. ST k dispozícii informácie nevyhnutné pre plánovanie kapacity vlastných sietí. Úrad rozhodol tak, ako je uvedené v bode h) rozhodnutia s cieľom zamedziť poškodzovaniu iného podniku.

9. Neúspešné volanie a minimálna prevádzka

Spol. GlobalTel, spol. eTel a spol. Dial Telecom: Navrhujú zrušiť poplatky za neúspešné volania. Jedná sa o krajne neefektívny spôsob udržiavania nákladov na plánovanej úrovni na úkor alternatívnych operátorov. Okrem diskriminačného efektu voči alternatívnym operátorom nemá naviac ani svoj relevantný náprotivok na retailovej strane pri koncových zákazníkoch Slovak Telecom, a.s. ktorí taktiež nie sú a nemôžu byť spoplatňovaní za nedodanú a neodobranú službu.

Spol. GTS: Slovak Telecom, a.s. požaduje poplatok za „minimálnu prevádzku“ v okruhu, ktorý nedosahuje prevádzku stanovenú Slovak Telecom, a.s. Ide o fiktívny a úplne jednostranný poplatok za neexistujúcu službu, tieto poplatky navrhujeme zrušiť. Sankcia voči IC-partnerovi za nedodržanie minimálnej prevádzky v spojovacích okruhoch pre prenos volaní zo siete Slovak Telecom, a.s. do siete IC-partnera je absolútne neopodstatnená, pretože ide o prevádzku, ktorú vytvára Slovak Telecom, a.s. nie IC-partner.

Spol. Slovak Telecom

K neúspešným volaniam: Sledovanie efektívnosti prevádzky prenášanej cez hranicu prepojenia sietí je štandardom, takéto ukazovatele sú sledované aj na základe zmlúv s mobilnými operátormi. Sankcie predstavujú ochranu operátora pred zahlcovaním jeho siete neefektívnou prevádzkou z dôvodu prepojenia so zle dimenzovanou alebo inak nedostatočnou sieťou iného operátora. Percento neúspešných volaní pre národné volania v bežnej prevádzke je parameter definovaný aj opatrením TÚ SR a na jeho dodržiavaní musíme trvať.

Slovak Telecom, a.s. navrhol parameter obsadení neukončených odozvou sledovať a vyhodnocovať len ako poruchu pri prekročení stanovenej hranice, nakoľko jeho hodnota nie je závislá len od operátora. Toto však neplatí v prípade parametra neúspešných volaní s jasne definovanými kauzami, ktoré sa vyhodnocujú a na dodržiavaní tohoto parametra musíme trvať.

Minimálna prevádzka predstavuje prevenciu zneužívania voľných kapacít v sieti Slovak Telecom, a.s., za týmto účelom sa prevádzka prognózuje a tieto limity je potrebné dodržiavať.

Pri poskytovaní služieb spojovacích okruhov IC-Partnerom sa Slovak Telecom, a.s. musí uistiť, že bránové ústredne sú schopné zvládnuť množstvo prepojovacej prevádzky, na ktorú boli dimenzované. To si môže vyžiadať upgrade ústrední. Prirodzene sú s tým spojené náklady, ktoré musia byť pokryté. To je zabezpečené práve minimálnou prevádzkou v okruhoch.

V určitých oblastiach, predovšetkým v Bratislave sa dá očakávať, že každý IC-Partner si objedná okruhy. Kapacita bránových ústrední Slovak Telecom, a.s. nemôže byť upgradovaná okamžite. Preto je potrebné, aby IC - Partneri neobjednávali viac okruhov než potrebujú, ale využívali okruhy efektívne. Kvôli nerovnomernému a neefektívnemu alokovaniu okruhov by Slovak Telecom, a.s. chýbala kapacita naplánovaná pre prepojenie. Preto by Slovak Telecom, a.s. nemohol dostatočne rýchlo poskytnúť okruhy novému žiadateľovi o prepojenie, keďže by ich musel nanovo zriadiť. Aj toto je zabezpečované minimálnou prevádzkou v okruhoch.

Slovak Telecom, a.s. v rámci ponúknutého ústupku je ochotný od sankcionovania minimálnej prevádzky upustiť na obdobie prvých šiestich mesiacov po zriadení služby spojovacích okruhov na základe prvej IC-Partnerovej objednávky pre daný prístupový bod.

Spol. ST požaduje v návrhu zmluvy o prepojení Príloha E2 (Obstarávanie) časť 9.2 poplatok za nedodržanie minimálnej prevádzky na spojovacom okruhu. Táto požiadavka je v úvodnom období prepojenia sietí diskriminujúca. Podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu sieť, ktorý žiada o prepojenie by nemal byť (nedostatočné využitie spojovacích okruhov je riešené v článku 9.1. Prevádzka v hlavnej prevádzkovej hodine Prílohy E2 (Obstarávanie) období prvých 12 mesiacov prevádzky prepojenia účtovaný poplatok z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prepojenej prevádzky, nakoľko ani jeden zo zmluvných partnerov nie je schopný presne odhadnúť prevádzku na spojovacích okruhoch. Zohľadniac uvedené skutočnosti úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. h) bodu 2 výroku rozhodnutia.

10. Originačný model v prípade služieb terminácie

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Navrhujú zmeniť model služieb, u ktorých je originačný model nevhodný na terminačný a doplniť tieto o smerovanie volania na čísla 06XY, ktoré ponuka na prepojenie nerieši. Predložený návrh zmluvy nerieši vôbec smerovanie čísel 019XY. Keďže čísla 019 XY sú prideľované priamo poskytovateľom Internetu, nie je toto možné akceptovať. V návrhu zmluvy tiež úplne chýba smerovanie volaní na čísla 06... napriek tomu, že prevádzkovatelia majú tieto čísla pridelené v licencii.

Spol. GTS: Konštatuje, že Slovak Telecom, a.s. tam, kde očakáva odliv prevádzky zo svojej siete svojvoľne použil model originácie, t.j. necháva si platiť za volania odchádzajúce z jeho siete.

Spol. Slovak Telecom

Originačný model bol zvolený vychádzajúc z pravidla, že cenu stanovuje ten, kto poskytuje

službu a rovnako ju fakturuje. Druhý operátor platí iba prepojovací poplatok za prístup. Toto

riešenie je aj pohľadu zákazníka transparentnejšie, nakoľko vie komu a za akú službu platí.

Uvedený model je recipročný, teda Slovak Telecom, a.s. očakáva rovnaké podmienky od IC-Partnera a zároveň zabezpečuje dovolateľnosť medzi sieťami a interoperabilitu služieb.

Spol. ST požaduje v návrhu zmluvy o prepojení Príloha C2, aby bol pri službách:

a. ST-A2 : ST odchádzajúce volania na čísla služieb ICP s pridanou hodnotou,

b. ICP-A2: ICP odchádzajúce volania na čísla služieb ST s pridanou hodnotou,

c. ST-A3 : ST odchádzajúce volania na čísla informačných služieb ICP,

d. ICP-A3 : ICP odchádzajúce volania na čísla informačných služieb ST,

bol uplatnený originačný model. Uplatnením takéhoto modelu voči podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, by spol. ST poškodila tieto podniky. Podľa aktuálnych zmlúv o prepojení medzi spol. ST a mobilnými operátormi, sa na vyššie spomenuté služby pri volaniach zo sietí GSM do siete Slovak Telecom, a.s. uplatňuje terminačný model. Ak je teda možné uplatniť terminančný model pri volaniach zo sietí GSM do siete spol. ST, musí spol.ST umožniť uplatnenie terminačného modelu aj pri volaniach do sietí podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie. V súlade s § 28 ods. 5 a), podľa ktorého je podnik poskytujúci verejnú sieť umožniť prepojenie za transparentných a nediskriminujúcich podmienok, úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. j) bodu 2 výroku rozhodnutia.

Pretože v návrhu zmluvy nie je uvažované so službami volaní na číselné množiny 019XY a 0601 XXX XXX je nutné v záujme zabezpečenia dovolateľnosti aj na tieto prístupové čísla, ktoré úrad prideľuje priamo podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby doplniť návrh zmluvy o služby smerovania volaní na vyššie uvedené číselné množiny zo siete ST ako aj zo siete ICP. V záujme zachovania rovnakých podmienok pre všetky podniky ako aj účastníkov je potrebné na tieto služby aplikovať terminačný model, tak ako je uvedené v písm. k) bodu 2 výroku rozhodnutia.

11. Služby výberu iného podniku (CS/CPS) – obmedzovanie koncových užívateľov

Spol. GlobalTel a spol. eTel: Konštatuje, že Slovak Telecom, a.s. neoprávnene obmedzuje právo svojho užívateľa na výber podniku podľa volacieho programu ako aj podľa volaného čísla, neoprávnene sa volanie na negeografické čísla prepájajú cez default operátora bez vedomia užívateľa.

Spol. Dial Telecom: Navrhuje vzhľadom k predpokladu obmedzeného množstva práva koncových účastníkov na výber operátora svojimi volacími programami, podľa volaných čísiel (spojovanie na negeografické čísla) a neumožňuje hovory do mobilných sietí. Slovak Telecom, a.s., a navyše nestanovil podmienky pre predvoľbu operátora (CPS).

Spol. Slovak Telecom

Podmienky poskytovania výberu prevádzkovateľa nie sú neoprávnené – sú v súlade so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré schválil TÚ SR. Tieto umožňujú Slovak Telecom, a.s. zabezpečiť výber prevádzkovateľa buď na báze individuálnej voľby alebo prednastavením a umožňujú CS pre volania len na geografické čísla. Je v záujme užívateľa, aby sa dovolal aj v prípadoch, ak CS nie je možná, preto je prirodzené, že sa takéto volania prepájajú cez Slovak Telecom, a.s..

Slovak Telecom, a.s. bude poskytovať CPS podľa rozhodnutia TÚ SR o uložení tejto povinnosti, ak bude vyhlásený za podnik s významným vplyvom na relevantnom trhu.

Spol. ST v Dodatku 1 Prílohy C1 (CS-CBC-Všeobecne) návrhu zmluvy uvažuje výlučne so zavedením služby výber prevádzkovateľa individuálnou voľbou kódu výberu prevádzkovateľa. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č.308/2000 Z.z. (ďalej len „zákon o telekomunikáciách“) bolo povinnosťou telekomunikačného podniku poskytujúceho verejnú telefónnu službu, teda aj spol. ST (pôvodne Slovenské telekomunikácie, a.s.), zabezpečiť, aby si užívateľ mohol vybrať iný telekomunikačný podnik poskytujúci rovnakú službu, a to buď formou nastavenia predvoľby čísla, alebo individuálnou voľbou čísla s účinnosťou od 1.1.2003. Na základe tohto ustanovenia bol telekomunikačný podnik povinný umožniť užívateľovi zvoliť si spôsob výberu iného telekomunikačného podniku buď individuálnou voľbou alebo prednastavením. Táto povinnosť bola spol. ST priamo uložená v bode 6.14 licencie č. 7961/2000 zo dňa19. júla 2000. Podľa § 76 ods. 4 zákona práva a povinnosti vyplývajúce z licencií zostávajú v platnosti aj 31. decembri 2003, pokiaľ ich úrad nezmení a nedoplní. K žiadnej zmene ani doplneniu zatiaľ nedošlo, takže návrh zmluvy je teda v rozpore so zákonom. Aby užívateľ mohol toto svoje právo využiť je nevyhnutné, aby bol návrh zmluvy doplnený okrem služby výber prevádzkovateľa individuálnou voľbou kódu výberu prevádzkovateľa aj o službu výber prevádzkovateľa predvoľbou čísla vybraného podniku podľa písm. l) bodu 2 výroku rozhodnutia.

Spoločnosť Slovak Telecom, a.s. v Dodatku 1 Prílohy C1 (CS-CBC-Všeobecne) návrhu zmluvy o prepojení vylúčila z volaní uskutočnených formou výberu prevádzkovateľa individuálnou voľbou kódu výberu prevádzkovateľa volania:

a. uskutočnené z prístupových liniek, ktoré sú určené pre voliteľné volacie programy,

b. volania na všetky negeografické čísla (napr. volania na čísla služieb s pridanou hodnotou, na čísla vyhradené pre osobitné telekomunikačné siete, na volania z pevnej do mobilnej siete),

c. volania do Internetu.

Vylúčením týchto volaní z možnosti voľby formou výberu prevádzkovateľa individuálnou voľbou kódu výberu prevádzkovateľa volania ( individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania) resp. výber prevádzkovateľa predvoľbou čísla vybraného podniku by došlo k poškodeniu užívateľov, nakoľko týmto by nebolo umožnené vybrať si pri daných volacích programoch resp. pri daných typoch volaní ten podnik poskytujúci verejnú telefónnu sieť, ktorý poskytuje tieto volania za výhodnejších podmienok. V záujme ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. m) bodu 2 výroku rozhodnutia.

12. Ceny za volania z/do verejných telefónnych automatov (VTA)

Spol. GTS: Navrhuje, že ceny na volania do VTA musia byť rovnaké ako štandardné volanie na obdobné geografické čísla Slovak Telecom, a.s.

Spol. Slovak Telecom

Zvýšená tarifa je plne nákladovo odôvodniteľná a v súlade s požiadavkou nákladovo orientovaných cien - vyššia cena prepojeného volania, ktoré vzniká alebo je ukončené na telefónnom automate má niekoľko dôvodov:

a/ na rozdiel od volaní na bežné užívateľské prípojky, pri VTA nie sú náklady prístupovej siete pokrývané žiadnym mesačným paušálom,

b/ VTA majú zvýšené náklady na prevádzku a údržbu.

Až do momentu, kedy bude reálne možné čerpanie z fondu univerzálnej služby na pokrytie týchto zvýšených nákladov, Slovak Telecom, a.s. považuje zvýšenú tarifu za oprávnenú.

Spol. ST požaduje v návrhu zmluvy o prepojení Príloha D2 (Ceny ST za služby prepojených volaní) časť 3 Cenník za ukončenie volania na verejnom telefónnom automate podstatne vyššiu cenu ako pri ukončení volania na geografické čísla. Vzhľadom na to, že aj verejné telefónne automaty sú očíslované geografickými číslami, cena za prepojenie by mala byť rovnaká. Uplatňovaním vyšších cien za ukončenie volaní na verejnom telefónnom automate by spol. ST poškodila užívateľov uskutočňujúcich volania zo siete podnikov poskytujúcich verejné telefónne siete žiadajúcich o prepojenie, vzhľadom na to, že cena týchto volaní by bola vyššia ako cena volaní zo siete spol. ST. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. i) bodu 2 výroku rozhodnutia.

13. Lehoty zriaďovania prepojenia a jednotlivých služieb

Spol. GTS: Konštatuje, že termíny prepojenia sú neúmerné dlhé a vymykajú sa bežnej praxi.

Spol. Slovak Telecom

Lehoty prepojenia sú úmerné tomu, že Slovak Telecom, a.s. musí za rovnakých podmienok zriadiť služby prepojenia u všetkých žiadateľov, čo môže spôsobiť nakumulovanie žiadostí, ktoré by nemuseli byť vybavené včas, ak by maximálne lehoty boli kratšie. Lehoty navrhnuté v návrhu zmluvy o prepojení rátajú s každou komplikáciou a predstavujú najdlhšie možné lehoty, ktoré je Slovak Telecom, a.s. schopné garantovať za každej situácie. V konkrétnom prípade sa strany dohodnú na lehote zriadenia, ktorá môže byť kratšia v závislosti od možností Slovak Telecom, a.s.

Termíny zriadenia spojovacích okruhov, ktoré spol. ST. uvádza vo svojom návrhu zmluvy

o prepojení sú neúmerne dlhé čím sa obmedzuje súťaž nakoľko sa odďaľuje termín realizácie funkčného prepojenia verejných telefónnych sietí spol. ST a podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie. Pri stanovení podmienky skrátiť maximálne termíny dodania spojovacích okruhov pre prepojenie úrad vychádzal z lehôt, ktoré spol. ST poskytuje svojím koncovým zákazníkom pri prenájme okruhov ako aj z dodacích lehôt z obdobných zmlúv o prepojení napr. v Českej republike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad rozhodol tak, ako je uvedené v písm. d) bodu 2 výroku rozhodnutia.

K bodu 1 výroku rozhodnutia: Dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý zavádza novú terminológiu zodpovedajúcu novému regulačnému rámcu Európskej únie. Návrh zmluvy bol pripravovaný ešte v čase účinnosti zákona o telekomunikáciách, ktorý mnohé súčasné pojmy nepozná , a preto terminológia použitá v návrhu zmluvy nezodpovedá platnému právnemu stavu. V záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu je teda nevyhnutné, aby spol. ST upravila návrh zmluvy tak, aby bol v súlade s platnou legislatívou.

Podľa § 75 ods. 2 zákona: „Ak by navrhované zmluvy o prepojení obmedzovali súťaž na relevantnom trhu, poškodzovali iný podnik alebo užívateľa alebo ich obsah by bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo s opatreniami úradu vydanými na základe tohto zákona, úrad je pri vykonávaní regulácie oprávnený na návrh podniku alebo z vlastného podnetu vstúpiť do rokovaní o uzatváraní takých zmlúv, posúdiť ich prípravu, vyžadovať od zmluvných strán špecifikáciu otázok, ktoré musia zmluvy obsahovať, a v prípade zistených nedostatkov uložiť opatrenie. Úrad je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie.“

Úrad v priebehu rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení, do ktorých vstúpil na návrh podniku, zistil nedostatky, a teda bol oprávnený začať z vlastného podnetu konanie vo veci určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiku výpočtu ceny a uložiť opatrenie.

Poučenie

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať rozklad do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, odbor ekonomickej regulácie. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku a nadobudnutí jeho právoplatnosti.

                                                                                                         Ing. Pavol Gerhat

                                                                                                           riaditeľ odboru

Voči rozhodnutiu podali opravný prostriedok spoločnosti Slovak Telecom, a.s., GTS Slovakia s.r.o., a Tel Slovensko s.r.o.. <


Rozhodnutie o rozklade
(Bratislava 28. septembra 2004)