Preskočiť navigáciu
RÚ

Rozhodnutie o rozklade (veľkoobchodný trh č. 6)


Rozhodnutie 1. stupňa


Číslo rozhodnutia: 96/01/2006                                        V Bratislave 28. novembra 2006

Účastník konania:

Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava

Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) rozhodol na základe návrhu osobitnej komisie podľa § 59 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku o rozklade spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, Bratislava proti rozhodnutiu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, odboru ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) číslo 495/14/2006 zo dňa 19. júla 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci určenia významného podniku na veľkoobchodnom relevantnom trhu veľkoobchodných ukončovacích častí prenajatých okruhov, ktoré spájajú koncové body siete s bodom prepojenia (ďalej len „veľkoobchodný trh č. 6“) a uloženia povinností podľa § 18, § 19 ods. 1 a ods. 2, § 20 ods. 1, § 21 a § 22 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách takto:

                         rozklad sa zamieta a napadnuté rozhodnutie sa potvrdzuje.

                                                          Odôvodnenie:


Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „spoločnosť Slovak Telekom“) podala proti napadnutému rozhodnutiu v zákonnej lehote rozklad, obsahom ktorého sú procesnoprávne a vecné námietky, ktoré sa týkajú aktuálnosti podkladov, vyhodnotenia kritérií a povinností uložených napadnutým rozhodnutím podľa analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 6 (ďalej len „analýza trhu“).

Na základe týchto námietok spoločnosť Slovak Telekom navrhla, aby úrad nebral ako základ rozhodnutia analýzu trhu kvôli vyčítaným nedostatkom, najmä z dôvodu zmeny situácie na relevantnom trhu a aby predseda úradu rozhodnutie zrušil alebo aby ho zmenil tak, že spoločnosť Slovak Telekom nie je podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, pretože na tomto trhu existuje v súčasnosti, ako aj s výhľadom do budúcnosti, skutočná konkurencia.

1) Procesnoprávne námietky

Úrad pri analýze trhu, ktorá tvorí podklad rozhodnutia, konal v rozpore s čl. 9 Odporúčania Európskej komisie č. 2003/311/ES o relevantných trhoch v sektore elektronických komunikácií podliehajúcich ex-ante regulácii, pretože v analýze trh absentuje zdôvodnenie existencie trhu prostredníctvom trojkriteriálneho testu, na základe ktorého by mala byť postavená analýza trhu, ktorá je podkladom pre vydanie rozhodnutia. Úrad mal ďalej v analýze trhu podrobne rozobrať, čím sa relevantný trh líši od iných trhov, aké sú jeho špecifiká, aké služby sa na tomto trhu poskytujú, kto ich poskytuje, akým spôsobom a aké sú možnosti substitúcie. Závery namietanej analýzy trhu teda nemôžu byť podkladom napadnutého rozhodnutia o tom, či spoločnosť Slovak Telekom je významným podnikom na relevantnom trhu. Ďalšou námietkou rozkladu je, že spoločnosti Slovak Telekom úrad nedoručil správu o postupe podľa § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách, čiže konzultácie neboli ukončené v súlade s týmto zákonom, finálny návrh vo veci jej úrad taktiež nedoručil.

Správne konanie úrad začal v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách, zároveň porušil základné pravidlá správneho konania obsiahnuté v § 3 správneho poriadku.

2) Aktuálnosť podkladov

Úrad berie do úvahy situáciu na trhu k 30. 06. 2005, čo je vzhľadom na dynamiku na takto definovanom trhu a reálnosť právoplatného uloženia povinností cca 1 rok po analyzovanom období, nezohľadnením skutočnej situácie na trhu. Takýto postup úradu spôsobí, že v čase právoplatnosti rozhodnutia nebude toto rozhodnutie korešpondovať so skutočným stavom na trhu a spoločnosť Slovak Telekom bude voči svojím konkurentom znevýhodnený. Na zistenie, či spoločnosť Slovak Telekom má na predmetnom trhu postavenie podniku
s významným vplyvom, je potrebné rozhodnutie doplniť o momentálny a predpokladaný vývin na relevantnom trhu v blízkej budúcnosti.

3) Významný podnik – vyhodnotenie kritérií

Veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu

Hrubým nedostatkom rozhodnutia je absencia vymedzenia trhových podielov vzhľadom na informácie, ktoré sú podľa úradu predmetom obchodného tajomstva. Spoločnosti Slovak Telekom nie je zrejmé, aké sú podiely na trhu, pretože v rozhodnutí i v analýze trhu nie sú uvedené všetky grafy. Jedným z hlavných kritérií, podľa ktorých sa posudzuje, či spoločnosť Slovak Telekom má významný vplyv na predmetnom trhu, je práve jeho veľkosť vo vzťahu k tomuto trhu. Spoločnosť Slovak Telekom má ako účastník konania podľa § 33 správneho poriadku právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale pretože úrad nezverejnil trhové podiely konkurentov na predmetnom trhu a ani týchto konkurentov priamo neoznačil, toto právo nemohol realizovať.

Úrad by mal zobrať do úvahy údaje uvedené v prílohe k vyjadreniu spoločnosti Slovak Telekom k analýze veľkoobchodného trhu č. 7 č. 9658-ORZ-2006, ktoré nasvedčujú, že ak táto spoločnosť prenajíma okruhy jednotlivým poskytovateľom služieb, títo majú vybudované ukončovacie časti prenajatých okruhov. Pri posudzovaní podielu na trhu je dôležité brať do úvahy predpokladaný vývoj na trhu, pretože ako vyplýva z údajov predložených listom č. 12365-ORZ-2006, podiel spoločnosti Slovak Telekom na trhu neustále klesá.

Potrebné je odpočítať poskytovanie služby pre T-Mobile Slovensko ako 100 % dcérskej spoločnosti Slovak Telekom. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Slovak Telekom je 100 % vlastníkom spoločnosti T-Mobile Slovensko, nemožno do trhového podielu započítať tzv. vnútropodnikový obrat, pretože v opačnom prípade by úrad musel do trhového podielu zarátať aj vnútropodnikové obraty ostatných spoločností, ktoré sú na trhu, čo je nepriamo upravené v § 10 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Účelom takéhoto postupu je vylúčiť výnosy z obchodov v rámci skupiny tak, aby sa zohľadnila ekonomická váha každej jednotky.

Unikátne zariadenie – účastnícke vedenie, ktoré je označené ako unikátne zariadenie na tomto trhu, so službou prenájmu okruhov nesúvisí, pretože je svojou povahou dátová služba.

Existencia technologicky podmienených výhod


Úrad v rozhodnutí uvádza, že spoločnosť Slovak Telekom pôsobí na veľkoobchodnom trhu
č. 6 najdlhšie zo všetkých podnikov, na inom mieste uvádza, že na danom trhu poskytovala služby skôr spoločnosť Telenor. Technologicky podmienené výhody teda má spoločnosť Telenor.

Zodpovedajúca vyjednávacia sila na strane dopytu

Spoločnosť Slovak Telekom nesúhlasí so záverom úradu, že vyjednávacia sila podnikov je vzhľadom na jej pozíciu na veľkoobchodnom trhu č. 6 obmedzená a žiada, aby úrad túto skutočnosť zohľadnil. Konštatovania úradu nie sú založené na skutočnej situácii na trhu, kde sa spoločnosť Slovak Telekom stretáva s vysokou vyjednávacou silou, a to vzhľadom na existenciu silnej konkurencie, dôsledkom čoho je znižovanie ceny zo strany tejto spoločnosti.

Prístup k zdrojom financovania

Toto kritérium, ako posúdenie, či ide o významný podnik, nemá miesto v analýze, pretože väčšina spoločností na tomto trhu má porovnateľné možnosti ako spoločnosť Slovak Telekom vzhľadom na silné zázemie nadnárodných materských spoločností, ktoré sú etablované
v Európe (Orange, eTel, Nextra ...). Spoločnosť Slovak Telekom si nie je vedomá, akou výhodou je 49 % podiel štátu, ako to uvádza úrad v rozhodnutí.

Miera diverzifikácie služieb

Úrad pri analýze každého trhu uvádza, že spoločnosť Slovak Telekom poskytuje najširšie portfólio elektronických komunikačných služieb, aj napriek tomu, že tieto služby nesúvisia s týmto trhom, čiže nemôže byť kritériom pre posúdenie, či táto spoločnosť je významným podnikom na tomto trhu.

Vysokorozvinutá distribučná a predajná sieť

Úrad pochybil pri vyhodnotení kritéria rozvinutej predajnej siete spoločnosti Slovak Telekom, pretože jej zákaznícke strediská sú určené výhradne na predaj maloobchodných služieb, najmä rezidenčným zákazníkom.

Súčasný stav súťaže na trhu

Spoločnosť Slovak Telekom namieta závery úradu v tejto časti, ktorá absolútne nevyhodnocuje skutočnú situáciu a vývinové trendy na trhu. Dynamika poklesu trhových podielov, počet konkurentov, elasticita dopytu vyplývajúca z vyjednávacej sily na strane dopytu, tvrdenie konkurencie, že v metropolitných oblastiach existuje súťaž, pokles cien spoločnosti Slovak Telekom sú dôkazom toho, že úrad by mal opätovne prehodnotiť situáciu na trhu, pretože trh je konkurenčný.

Navrhované povinnosti podľa analýzy trhu

Úrad nesprávne zistil skutkový stav, ktorý na základe vyššie uvedených námietok a skutočností nasvedčuje, že na trhu sú vytvorené podmienky na efektívnu súťaž, navrhované povinnosti nie je teda možné považovať za oprávnené a primerané i z toho dôvodu, že úrad neodôvodnil, aký súťažný problém má daná povinnosť riešiť, zdôvodnenie potreby uloženia danej povinnosti, aký budú mať vplyv na konkurenciu na danom trhu atď.

Plošné ukladanie všetkých povinností na všetkých veľkoobchodných trhoch neznamená podporu súťaže, inováciu a investovanie do infraštruktúry v prospech užívateľov. Spoločnosť Slovak Telekom je toho názoru, že úrad aplikuje asymetrickú reguláciu v prospech mobilných operátorov, o čom svedčí napr. neuloženie povinnosti zverejniť referenčnú ponuku na veľkoobchodnom trhu č. 9.

Úradom uložené povinnosti sú vzhľadom na efektívnu súťaž na trhu zbytočné a mal by od nich upustiť.

Predseda úradu preskúmal napadnuté rozhodnutie a s ním súvisiaci administratívny spis v celom rozsahu a k jednotlivým námietkam rozkladu zaujal toto stanovisko.

k bodu 1 – Procesnoprávne námietky

Úrad je podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách povinný zisťovať, či je na predmetnom relevantnom trhu efektívna súťaž, t. j. taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv, preto raz za dva roky relevantné trhy analyzuje.

V konkrétnom prípade bolo analyzované obdobie od 1. januára 2003 do 30. júna 2005. Pre dodržanie všetkých postupov ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách úrad zhromažďoval a preskúmaval všetky dostupné podstatné údaje a podklady súvisiace so stavom súťaže na veľkoobchodnom trhu č. 6, aby následnou analýzou zistil skutočný stav súťaže a navrhnutými opatreniami vytvoril podmienky na rozvoj konkurencie a na efektívnu súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb a podporil záujmy užívateľov elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu v rámci všeobecného prieskumu na veľkoobchodnom trhu č. 6 úrad podľa § 38 zákona o elektronických komunikáciách písomne požiadal spoločnosť Slovak Telekom o predloženie príslušných podkladov a následne, aj opakovane o ich doplnenie a vyjadrenia.

Úrad potom podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách pristúpil k vykonaniu analýzy na veľkoobchodnom trhu č. 6 a v rámci nej, v záujme zistenia skutočného stavu na predmetnom trhu, oslovil i podniky, ktorým bola udelená licencia, na základe ktorej sú oprávnené na území Slovenskej republiky zriaďovať, prevádzkovať a udržiavať pevnú verejnú telekomunikačnú sieť, poskytovať všetky druhy telekomunikačných služieb prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete a podniky, ktoré poskytujú službu prenájmu okruhov na základe všeobecného povolenia podľa zákona. Na požiadanie úradu spoločnosť Slovak Telekom označila svojich konkurentov na veľkoobchodnom trhu č. 6 a úrad následne tieto spoločnosti požiadal o vyjadrenie a zaujatie stanoviska k veci. Úrad ďalej listom č. 133/14/2006 zo dňa 28. februára 2006 predložil spoločnosti Slovak Telekom návrh opatrenia (analýzu), v ktorom uviedol definíciu trhu, zistenia týkajúce sa významného vplyvu na veľkoobchodnom trhu č. 6, vyhodnotenie kritérií podľa § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, označenie podniku s významným vplyvom na predmetnom trhu, návrh povinností významnému podniku podľa § 18 - § 22 zákona o elektronických komunikáciách, spolu s ich odôvodnením a žiadosťou o vyjadrenie sa k nim.

Spoločnosť Slovak Telekom v liste č. 5170-SRZ-2006 vyjadrila svoje pripomienky, úrad niektoré pripomienky zohľadnil, napr. pri vyhodnotení kritéria veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu – spoločnosť Slovak Telekom namietala, ako úrad vyhodnotil ukazovatele, nakoľko pri všetkých ukazovateľoch (počet prenajatých okruhov, výška výnosov, počet koncových bodov) úrad zobral do úvahy aj údaje prislúchajúce k okruhom prenajímaným koncovým zákazníkom medzi dvoma koncovými bodmi siete spoločnosti Slovak Telekom. Pripomienku spoločnosti Slovak Telekom, že úrad zobral do úvahy aj údaje prislúchajúce k okruhom prenajímaným koncovým zákazníkom medzi dvoma koncovými bodmi siete, úrad akceptoval a analýzu v tejto časti upravil.

Následne úrad zaslal Európskej komisii stanovisko spoločnosti Slovak Telekom v liste
č. 5170-SRZ-2006 k pôvodným záverom analýzy, stanovisko Protimonopolného úradu SR, ktorý nemal k obsahu ani záveru analýzy žiadne pripomienky, stanovisko úradu k vyjadreniu spoločnosti Slovak Telekom k výsledku analýzy a finálnu verziu analýzy (po zohľadnení pripomienok spoločnosti Slovak Telekom).

Po doručení vyjadrenia Európskej komisie úrad listom č. 403/14/2006 zo dňa 15. 06. 2006 oznámil spoločnosti Slovak Telekom začatie správneho konania vo veci určenia povinností podľa § 18 - § 22 zákona o elektronických komunikáciách.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že podľa § 15 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách – na základe odporúčania Európskej komisie o relevantných trhoch č. 2003/311/ES úrad rozhodnutím určil zoznam relevantných trhov, ktorý podľa ods. 2 tohto ustanovenia zákona uverejnil vo vestníku č. 1 z 5. februára 2004 a dňa 12. februára 2004 vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 57/2004. Týmto dňom sa rozhodnutie stalo záväzné.

Potreba trojkriteriálneho testu je podľa odporúčania Európskej komisie o relevantných trhoch odporúčaným nástrojom za účelom samotnej identifikácie trhu a jeho zaradenia do zoznamu relevantných trhov. Veľkoobchodný trh č. 6 je identifikovaný a uvedený v zozname relevantných trhov odporúčania Európskej komisie (veľkoobchodný trh č. 13), táto skutočnosť je dôkazom toho, že tento trh spĺňa podmienky trojkriteriálneho testu, teda má byť predmetom ex-ante analýzy. Predmetom analýzy jednotlivého trhu nie je samotné zdôvodňovanie existencie daného trhu tak, ako namieta spoločnosť Slovak Telekom. Úrad zdôrazňuje skutočnosť, že analýza trhu spolu s definíciou trhu a návrhom uložených povinností bola predložená na vyjadrenie Európskej komisii. Európska komisia nemala proti definícii trhu žiadne výhrady.

Spoločnosť Slovak Telekom v rozklade proti rozhodnutiu č. 495/14/2006 ďalej namieta, že jej nebol doručený finálny návrh vo veci, čím podľa nej došlo k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 7 zákona, podľa ktorého úrad zverejní výsledky konzultácií a správu o postupe. Predseda úradu zastáva názor, že úrad konal podľa tohto ustanovenia, keď po zohľadnení pripomienok bola analýza spolu s pripomienkami spoločnosti Slovak Telekom a vyjadrením Protimonopolného úradu SR predložená Európskej komisii a všetky tieto dokumenty s výnimkou informácií označených ako predmet obchodného tajomstva boli zároveň zverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke Európskej komisie.

Námietky spoločnosti Slovak Telekom, že úrad mal v analýze veľkoobchodného trhu č. 6 okrem jeho definície rozobrať, čím sa relevantný trh líši od iných trhov, aké sú jeho špecifiká, aké služby sa na relevantnom trhu poskytujú, kto ich poskytuje a akým spôsobom, aké sú možnosti substitúcie, zdôvodnenie potreby ex-ante regulácie smerom k dosiahnutiu efektívnej súťaže sú nedôvodné.

Podľa samotnej definície trhu ide o službu veľkoobchodného prenájmu ukončovacích častí okruhov. Úrad nemal dôvod zaoberať sa presným vymedzením služieb jednotlivých konkurentov a vzhľadom na definíciu trhu nemal ani dôvod zaoberať sa stavom súťaže pri prenájme okruhov podľa jednotlivých prenosových rýchlostí.

Z hľadiska možnej substitúcie úrad posudzoval všetky technológie prostredníctvom ktorých je možné predmetnú službu poskytovať, pričom zoznam spoločností, ktoré v rámci analýzy deklarovali svoju prítomnosť na trhu, je v analýze uvedený.

Potrebu ex-ante regulácie úrad zdôvodnil v závere analýzy, kde sa zaoberá potrebou uloženia konkrétnych nápravných opatrení významnému podniku. Zo záverov vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy trhu je jednoznačné, prečo je potrebná regulácia na danom trhu.

K ďalšej námietke tejto časti rozkladu je potrebné uviesť, že konzultácie sú podľa § 10 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách vzájomná výmena informácií, stanovísk a predbežné rokovania úradu s dotknutými stranami, najmä podnikmi, národnými regulačnými orgánmi alebo Európskou komisiou pred konaním a rozhodovaním o opatreniach, ktoré budú mať značný dosah na relevantný trh, alebo v prípadoch, o ktorých to ustanoví tento zákon. Úrad vykonal opakovanú výmenu stanovísk medzi Protimonopolným úradom SR, Európskou komisiou, tak aj medzi spoločnosťou Slovak Telekom ako jediným dotknutým podnikom, ktorý zaujal k postupu úradu stanoviská.

Ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách v druhej vete alternatívne ustanovuje, že úrad buď začne konanie alebo konzultácie ukončí. Úrad po posúdení stanovísk začal správne konanie.

Zo znenia § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že úrad po ukončení konzultácií zverejní výsledky a správu podľa odsekov 2 až 6 tohoto ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zverejnenie výsledkov a správy o konzultáciách nie je podmienkou pre začatie konania a vydanie rozhodnutia vo veci. Následné konanie bolo uskutočnené a rozhodnutie vo veci bolo vydané v rámci správneho konania, v ktorom úrad dodržal všetky zákonné procesné podmienky a spoločnosť Slovak Telekom si mala možnosť uplatniť svoje zákonné práva, to znamená aj nazerať do spisu a preštudovať konečný návrh opatrení. Spoločnosť Slovak Telekom má taktiež vedomosť o tom, že konečný návrh opatrení bol a je uverejnený aj na internetovej stráne Európskej komisie v slovenskom jazyku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že úrad pred začatím správneho konania dodržal všetky postupy podľa zákona o elektronických komunikáciách a základné zásady správneho konania podľa § 3 správneho poriadku neporušil. Analýza veľkoobchodného trhu č. 6 a jej závery sú dostatočne objektívnym podkladom pre začatie správneho konania o určení podniku
s významným vplyvom na relevantnom trhu.

k bodu 2 - Aktuálnosť podkladov

Predseda úradu nesúhlasí s názorom spoločnosti Slovak Telekom, že údaje k 31. 12. 2005 vzhľadom na dynamiku, rýchly vývoj a reálnosť právoplatného uloženia povinností nezohľadňujú skutočnú situáciu na tomto relevantnom trhu. Analýza trhového vývoja musí byť časovo ohraničená, nakoľko analyzované podklady sú predkladané podnikmi za určité obdobie. Analýzou sa skúma stav v konkrétnom časovom období, výsledky analýzy sa môžu vzťahovať len k časovo-ohraničenému obdobiu.

Úrad postupovať podľa § 16 zákona, na základe ktorého najmenej raz za dva roky analyzuje relevantné trhy. Cieľom analýzy je zistiť, či na relevantnom trhu je efektívna súťaž a podľa zákona je ustanovená lehota najmenej dva roky pre vykonanie ďalšej analýzy (zákon ráta s tým, že môže nastať zmena a analýza nie je výhľad, resp. odborný odhad – predpokladaného vývoja, ktorý nemusí mať presne ohraničené obdobie).

Pre predmetný trh je najpodstatnejšie to, že reálny stav súťaže na trhu sa doteraz nezmenil. Ak by vstúpil nový podnik na relevantný trh, stav na trhu sa okamžite nezmení, pretože nový podnik nie je na trhu zavedený, nemá trhový podiel resp. má veľmi malý, nevýznamný trhový podiel. Získanie významného počtu hlavne stálych zákazníkov vyžaduje podstatne dlhšie obdobie ako dva roky (vybudovanie napr. siete a potrebnej technológie tiež vyžaduje dlhší čas). Pozícia podniku s významným vplyvom na trhu tak naďalej pretrváva, jeho pozícia sa zmení až vtedy, ak iný podnik na relevantnom trhu významne zvýši svoj trhový podiel a významne sa zníži podiel podniku s významným vplyvom.

k bodu 3 - Významný podnik – vyhodnotenie kritérií

Podľa názoru predsedu úradu, úrad postupoval správne, pri vyhodnocovaní kritéria podľa
§ 16 ods. 4 písm. a) zákona – veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu, ako aj zmeny jeho relatívnej podielovej pozície v časovom priebehu, keď nezverejnil grafy obsahujúce informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a preto nie sú súčasťou verejne dostupnej verzie analýzy. Grafy zobrazujúce trhové podiely podľa výnosov z prenájmu okruhov koncový bod - bod prepojenia podnikom a trhové podiely podľa výnosov z prenájmu okruhov spájajúcich dva koncové body a okruhov koncový bod – bod prepojenia podnikom nemohli byť zverejnené, pretože obsahovali zvlášť podiel spoločnosti Slovak Telekom, zvlášť podiel spoločnosti Telenor a zvlášť podiely ostatných podnikov. Keďže aj samotná spoločnosť Slovak Telekom vo svojich listoch označila výšku týchto výnosov za predmet obchodného tajomstva, úrad nemohol uvedené grafy zverejniť, pretože jednoduchým výpočtom by podniky mohli zistiť informáciu o výške výnosov iného podniku z uvedenej služby, čo nie je informácia v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupná, takže príslušné podniky označili tieto informácie za predmet obchodného tajomstva, čo úrad rešpektuje.

Považujeme za potrebné zdôrazniť, že Európska komisia mala k dispozícii všetky relevantné údaje týkajúce sa trhových podielov.

Spoločnosť Slovak Telekom namieta spôsob, akým úrad vyčíslil jej trhové podiely, a to i napriek tomu, že úrad zohľadnil pri určení trhových podielov jej pripomienku vyjadrenú
v stanovisku č. 5170-SRZ-2006 k analýze veľkoobchodného trhu č. 6 zo dňa 30. 03. 2006, ktorým namietala, že úrad zobral do úvahy aj údaje prislúchajúce k okruhom prenajímaným koncovým zákazníkom medzi dvoma koncovými bodmi siete spoločnosti Slovak Telekom. Spoločnosť Slovak Telekom ani na základe oznámenia o začatí správneho konania, ani na základe výzvy pred vydaním napadnutého rozhodnutia žiadne pripomienky k spôsobu určenia trhových podielov nevzniesla. V rozklade proti napadnutému rozhodnutiu navrhuje odpočítanie výnosov z prenájmu ukončovacích častí okruhov prenajatých spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ako svojej 100 % dcérskej spoločnosti. Predseda úradu sa stotožňuje s názorom úradu, podľa ktorého obe spoločnosti sú samostatné právne subjekty a vedú samostatné účtovníctvo.

Spoločnosť Slovak Telekom vo svojom stanovisku č. 398-ORZ-2005 zo dňa 13. 01. 2005 na dopyt úradu vo veci koncentrácie so spoločnosťou T-Mobile Slovensko uviedla, že koncentrácia nebude mať výrazný dopad na veľkoobchodné a maloobchodné trhy, nebude podstatnou prekážkou efektívnej súťaže a nespôsobí narušenie trhovej súťaže.

Úrad skúmal podiel od 1. polroka 2003 po 1. polrok 2005. Ku koncentrácii oboch spoločností podmienenej súhlasným vyjadrením Európskej komisie, k formálnemu a praktickému uskutočneniu prevodu vlastníckeho práva k akciám, ako i k vysporiadaniu vzájomných vlastníckych vzťahov došlo až koncom decembra 2004.

Európska komisia vo svojom stanovisku k analýze veľkoobchodného trhu č. 6 (GS-Greffe (2006)D/202914) uviedla, že zaznamenáva, že prípadné vylúčenie optických a bezdrôtových technológií z analýzy veľkoobchodného trhu č. 6 by neovplyvnilo zistenie významného vplyvu ani rozsah regulácie.

Spoločnosť Slovak Telekom, ako to vyplýva zo záverov analýzy, je v podstate jediným podnikom, ktorý disponuje elektronickou komunikačnou sieťou (vrátane prístupovej siete)
s celoplošným pokrytím územia Slovenskej republiky. Spoločnosť Telenor, ktorá bola v rámci analýzy označená za podnik s druhým najvyšším trhovým podielom ku koncu druhého polroka 2005, poskytuje služby na veľkoobchodnom trhu č. 6 práve prostredníctvom bezdrôtových technológií. Vylúčenie bezdrôtových technológií (teda aj spoločnosti Telenor)
v súlade so stanoviskom Európskej komisie by tak znamenalo, že spoločnosť Slovak Telekom je v podstate jediným podnikom pôsobiacim na veľkoobchodnom trhu č. 6.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie Európskej komisie, ako aj vzhľadom na situáciu na trhu, predseda úradu dospel k záveru, že započítanie resp. nezapočítanie výnosov z poskytovania služby pre spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. nemá prakticky žiaden vplyv na výšku trhového podielu spoločnosti Slovak Telekom a teda ani na konštatovanie, že táto spoločnosť je významným podnikom na predmetnom relevantnom trhu.

Európska komisia vo svojom stanovisku zo dňa 05. 06. 2006 zaevidovanom úradom pod
č. 369/14/2006 k analýze veľkoobchodného trhu č. 6, vyjadrila pripomienku, že úrad vzal do úvahy okrem metalických okruhov aj optické a bezdrôtové okruhy. Prípadné vylúčenie týchto technológií z definície relevantného trhu by neovplyvnilo zistenie významného vplyvu spoločnosti Slovak Telekom na trhu, keďže vylúčenie týchto technológií z trhu by ešte zvýšilo podiel spoločnosti Slovak Telekom.

Unikátne zariadenie

Predseda úradu nesúhlasí s názorom spoločnosti Slovak Telekom, podľa ktorého účastnícke vedenie nesúvisí s relevantným trhom. Práve ukončovacie časti prenajatých okruhov, ktoré spájajú koncové body siete s bodom prepojenia, úzko súvisia s účastníckym vedením, ako najrozšírenejšou formou prístupovej siete, ktoré je vo vlastníctve práve spoločnosti Slovak Telekom, majú rozhodujúci význam pre pôsobenie na veľkoobchodnom trhu č.6.

Technologicky podmienené výhody

Predseda úradu zastáva názor, že v prípade, ak by bola technologická výhoda na strane spoločnosti Telenor, bola by to práve táto spoločnosť, ktorá by bola v pozícii významného podniku na veľkoobchodnom trhu č.6. Je pravda, že spoločnosť Telenor pôsobila na veľkoobchodnom trhu č.6 skôr, ako spoločnosť Slovak Telekom, čo je však dôsledkom neexistencie veľkoobchodného produktu na strane spoločnosti Slovak Telecom, nie technologickou výhodou spoločnosti Telenor. Táto skutočnosť však nevylučuje fakt, že spoločnosť Slovak Telekom, ako vlastník prístupovej siete s celoslovenským pokrytím, disponuje práve vďaka vlastníctvu tejto prístupovej siete technologickou výhodou.

Je pravda, že úrad pri vyhodnocovaní podielov uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom začala prenajímať okruhy od bodu prepojenia po koncový bod siete neskôr ako spoločnosť Telenor, pretože spoločnosť Slovak Telekom pôsobila na tomto veľkoobchodnom trhu do polovice roka 2004 prostredníctvom služby prenájmu okruhov spájajúcich dva koncové body siete, preto úrad vyhodnotil trhové podiely troma spôsobmi:

1. trhový podiel vyjadrený výškou výnosov z prenájmu okruhov spájajúcich dva koncové body siete podnikom,

2. trhový podiel vyjadrený výškou výnosov z prenájmu okruhov spájajúcich koncový bod siete s bodom prepojenia,

3. trhový podiel vyjadrený výškou výnosov z prenájmu okruhov spájajúcich dva koncové body siete a okruhov spájajúcich koncový bod siete a bod prepojenia podnikom.

Zodpovedajúca vyjednávacia sila

Práve vzhľadom na vlastníctvo unikátneho zariadenia a z toho vyplývajúcej technologickej výhody spoločnosti Slovak Telekom, predseda úradu spochybňuje tvrdenia o vysokej vyjednávacej sile veľkoobchodných zákazníkov. Berúc do úvahy pokrytie územia SR prístupovou sieťou spoločnosti Slovak Telekom, ako aj fakt, že táto prístupová sieť je schopná zabezpečiť vyššiu kvalitu prenosu v porovnaní s bezdrôtovými technológiami, predseda úradu zastáva názor, že žiaden z podnikov nemá natoľko silnú vyjednávaciu pozíciu proti spoločnosti Slovak Telekom, aby zásadným spôsobom dokázal ovplyvniť podmienky, za ktorých spoločnosť Slovak Telekom túto poskytuje službu na veľkoobchodnom trhu č. 6.

Prístup k zdrojom financovania

Predseda úradu sa nestotožňuje s názorom spoločnosti Slovak Telekom, podľa ktorého má väčšina spoločností na tomto trhu porovnateľné možnosti ako spoločnosť Slovak Telekom. Práve majetkový podiel spoločnosti Deutsche Telekom, ako aj majetkový podiel štátu, sú významnými výhodami najmä z hľadiska prístupu k externým zdrojom financovania, ako sú úvery.

Miera diverzifikácie služieb

Predseda úradu zastáva názor, že poskytovanie širokého portfólia služieb v oblasti elektronických komunikácií má dopad na postavenie podniku na ktoromkoľvek relevantnom trhu. Široké portfólio poskytovaných služieb je práve dôsledkom vlastníctva infraštruktúry, prostredníctvom ktorej je možné tieto služby poskytovať. Široké portfólio poskytovaných služieb tiež predstavuje konkurenčnú výhodu aj z hľadiska možného vstúpenia na iný (príbuzný) trh resp. opustenia niektorého z trhov. Opustiť trh (resp. niektorý trhový segment) pre podnik so širokým portfóliom služieb je podstatne jednoduchšie, ako pre podnik špecializovaný.

Vysokorozvinutá distribučná a predajná sieť


Predseda úradu nesúhlasí s názorom, že miesta predaja nemajú nič spoločné s veľkoobchodným trhom č.6. Napriek tomu, že obchody na tomto trhu prebiehajú prostredníctvom výberových konaní a špecializovaných obchodníkov, predseda úradu považuje miesta predaja za miesta, kde potenciálny záujemca o službu získa základné informácie týkajúce sa minimálne kontaktnej osoby, ktorá za danú službu zodpovedá. Napriek tomu, že kritérium distribučnej siete nemá priamu súvislosť s poskytovaním služby na veľkoobchodnom trhu č.6, jej zahrnutie resp. vyhodnotenie v rámci analýzy v prospech spoločnosti Slovak Telekom nepovažuje predseda úradu za pochybenie úradu.

Súčasný stav súťaže

Predseda úradu v súvislosti s pripomienkami spoločnosti Slovak Telekom zdôrazňuje, že pre existenciu konkurencie na veľkoobchodnom trhu č. 6 je rozhodujúce vlastníctvo resp. prevádzkovanie prístupovej siete. Bez existencie alternatívnej prístupovej siete k sieti spoločnosti Slovak Telekom, nie je možné konštatovať existenciu konkurencie bez ohľadu na poskytované rýchlosti.

Predseda úradu dáva do pozornosti skutočnosť, že práve trhový podiel spoločnosti Slovak Telekom v sledovanom období prudko vzrástol, čo je práve dôsledok vlastníctva prístupovej siete, vďaka ktorej môže poskytovať službu na celom území Slovenskej republiky.

k bodu 4 - Navrhované povinnosti pre spoločnosť Slovak Telekom podľa analýzy trhu

Závery analýzy veľkoobchodného trhu č. 6 sú uvedené v predmetnom rozhodnutí úradu. Vyhodnotením všetkých kritérií podľa § 16ods. 4 zákona bolo preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov. Podľa § 17 ods. 1 zákona je úrad povinný rozhodnutím určiť významný podnik a zároveň mu v tomto rozhodnutí uložiť aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až § 24 a § 27. Spoločnosť Slovak Telekom spochybňuje hlavne túto skutočnosť, a preto odmieta plniť uložené povinnosti. Súčasne žiada odôvodnenie každej jednej špecifickej povinnosti.

K námietke spoločnosti Slovak Telekom proti navrhovaným povinnostiam predseda úradu uvádza, že zdôvodnenie každej z uložených povinností je uvedené v napadnutom rozhodnutí jednotlivo. Každá povinnosť uložená úradom je primeraným a dostatočne rozsiahlym spôsobom zdôvodnená. Ani Európska komisia, ako garant pre dodržiavanie regulačného rámca nemala výhrady voči zdôvodneniu jednotlivých povinností. Úrad ako národný regulátor určil tieto povinnosti podľa zákona a z toho dôvodu, aby na predmetnom veľkoobchodnom trhu prioritne zabezpečil vytvorenie a udržanie konkurenčného prostredia. Úrad považuje všetky uložené povinnosti za primerané v rozsahu ako sú uvedené a súčasne aj odôvodnené v napadnutom rozhodnutí. Uloženie povinností zabezpečí skutočnú podporu súťaže na tomto trhu.
  • Povinnosť prístupu transparentnosti a nediskriminácie podľa § 18 a § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách
Ide o povinnosti, ktoré sú v rámci regulácie označované za tzv. „mäkkú reguláciu“, teda ich uloženie predstavuje pre podnik najmenšiu záťaž. Spoločnosť Slovak Telekom vo svojom vyjadrení tvrdí, že úrad je povinný zvoliť takú povinnosť, ktorá je pre dotknutý podnik najmenej zaťažujúcou, vzápätí však označila povinnosti transparentnosti a nediskriminácie (teda najmenej prísne povinnosti, ktoré úrad môže uložiť) za zbytočne prísne.

Predseda úradu je toho názoru, že uloženie oboch povinností je oprávnené. Bez uloženia povinnosti transparentnosti by nebolo možné požadovať od spoločnosti Slovak Telekom zverejnenie referenčnej ponuky, ktorá má obsahovať základné technické a ekonomické podmienky poskytovania prístupu k ukončovacím častiam prenajatých okruhov. Neuloženie povinnosti nediskriminácie by malo za následok možnosť uplatňovania diskriminačných podmienok, s cieľom vylúčiť alebo obmedziť súťaž resp. znevýhodniť podniky využívajúce prístup k ukončovacím častiam prenajatých okruhov v porovnaní so spoločnosťou Slovak Telekom.
  • Povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa § 20 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách
Predseda úradu nepovažuje za potrebné dopĺňať ďalšie metódy alokácie nákladov. Metóda ABC (activity based costing) predstavuje základnú metódu alokácie nákladov, ktorá rešpektuje princíp nákladovej príčinnosti a od ktorej sa odvíjajú ďalšie metódy využívajúce tento princíp. Použitie ďalších metód alokácie nákladov rešpektujúcich princíp nákladovej príčinnosti teda nie je vylúčený. Predseda úradu nepovažuje za účelné konkrétne vymenúvať všetky metódy, ktoré v súvislosti s alokáciou nákladov prichádzajú do úvahy. Metóda EBC, ktorú navrhuje spoločnosť Slovak Telekom doplniť je v podstate tiež istou formou metódy ABC, teda jej použitie nie je vylúčené.
  • Povinnosť prístupu bola spoločnosti Slovak Telekom uložená podľa ustanovenia § 21 zákona o elektronických komunikáciách, v prípade potreby sa môže spoločnosť Slovak Telekom obrátiť kedykoľvek na úrad, čo úrad nebude pokladať za jeho zbytočné zaťažovanie.
Listom č. 524/14/2006 zo dňa 3. 11. 2006 bola spoločnosť Slovak Telekom vyzvaná na uplatnenie práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, t. j. pred vydaním rozhodnutia o rozklade vyjadriť sa k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Spoločnosť Slovak Telekom realizovala právo účastníka konania dňa 15. 11. 2006, kedy pri osobnom stretnutí úrad predložil zástupcom spoločnosti kompletný administratívny spis vzťahujúci sa na vec. Vyjadrením č. 17608-ORZ-2006 zo dňa 15. 11. 2006 spoločnosť Slovak Telekom nevzniesla žiadne nové námietky a požiadavky.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, administratívneho spisu a námietok spoločnosti Slovak Telekom, predseda úradu konštatuje, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie: Toto rozhodnutie je konečné. Na jeho preskúmanie je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

                                                                                      Ing. Milan Luknár

                                                                      predseda Telekomunikačného úradu SR