Preskočiť navigáciu
RÚ

Rozhodnutie o rozklade (veľkoobchodný trh č. 4)


                                        R o z h o d n u t i e   o   r o z k l a d e


Číslo rozhodnutia: 63/01/2005                                                   V Bratislave 14 júna 2005

Účastník konania:

Slovak Telecom, a. s.,

Námestie slobody 6,

817 62 Bratislava,

IČO: 35763469

Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov(ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v konaní o rozklade spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Nám. slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO: 35762469, zo dňa 23.03.2005 proti prvostupňovému rozhodnutiu odboru ekonomickej regulácie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) č. rozhodnutia 205/14/2005 zo dňa 08.03.2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci určenia významného vplyvu na veľkoobchodnom relevantnom trhu uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových služieb, ktorý je definovaný ako úplný uvoľnený prístup a spoločný prístup k metalickému skrúcanému páru účastníckeho vedenia alebo jeho úseku spájajúcemu koncový bod siete v priestoroch účastníka so špecifikovaným prístupovým bodom účastníckeho vedenia, ktorý umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum metalického skrúcaného páru, alebo iba časť tohto frekvenčného spektra na poskytovanie širokopásmových dátových služieb a hlasovej komunikácie (ďalej len „veľkoobchodný trh č. 4“), ktorým určil spoločnosť Slovak Telecom, a. s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO: 35762469, podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách za podnik s významným vplyvom na relevantnom veľkoobchodnom trhu č. 4 a uložil jej povinnosti podľa § 18, § 19, § 20 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách, rozhodol podľa § 59 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie takto:

rozhodnutie úradu č. 205/14/2005 zo dňa 8.marca 2005

sa mení a po vykonaných zmenách znie takto:

1. spoločnosť Slovak Telecom, a. s., so sídlom Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava (ďalej len „spoločnosť ST, a. s.“) má podľa § 16 ods. 3 zákona na veľkoobchodnom trhu č. 4 také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov, to znamená, že spoločnosť ST, a. s., je významným podnikom na veľkoobchodnom trhu č. 4,

2. ukladá spoločnosti ST, a. s., ako významnému podniku na veľkoobchodnom trhu č. 4:

a) povinnosť nediskriminácie prístupu podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Spoločnosť ST, a. s., je povinná vydať referenčnú ponuku uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu podľa § 18 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách a predložiť túto referenčnú ponuku úradu v písomnej aj v elektronickej forme na zverejnenie najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Spoločnosť ST, a. s., je povinná do 15 dní od uzatvorenia zmlúv o prístupe k účastníckym vedeniam predložiť tieto zmluvy úradu.

b) povinnosť transparentnosti prístupu podľa § 18 zákona o elektronických komunikáciách. Akýkoľvek návrh na zmenu zmluvných podmienok referenčnej ponuky uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu, ktorý bude mať vplyv na podniky definované v § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, je spoločnosť ST, a. s., povinná zverejniť najneskôr 45 dní pred zamýšľanou zmenou na svojej verejne dostupnej internetovej stránke a predložiť úradu.

c) povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa § 20 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, a to tak, aby táto poskytla úradu objektívne a prehľadné informácie o štruktúre nákladov, výnosoch a vloženom kapitále, ktoré súvisia s poskytovaním uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu podľa § 4 ods. 12 zákona, a to zvlášť pre úplný uvoľnený prístup a zvlášť pre spoločný prístup. Náklady, výnosy a objem vloženého kapitálu na uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu musia vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti ST, a. s., overenej audítorom. Pri alokácii nákladov na uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu sa vychádza z princípu nákladovej príčinnosti, t. z. do nákladov na konkrétnu službu sa započítajú iba tie náklady, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním tejto služby. Náklady teda budú priradené metódou ABC (activity based costing). Náklady musia byť členené na odpisy, osobné náklady, spotrebu materiálu, spotrebu energie a ostatných neskladovateľných dodávok, služby, ostatné náklady. Informácie o nákladoch, výnosoch a vloženom kapitále vo vyššie uvedenom členení týkajúce sa daného účtovného obdobia spolu s podrobným popisom alokácie nákladov vrátane použitých alokačných metód a postupov spolu s podrobnou špecifikáciou priamych nákladov (náklady, ktoré je možné priamo priradiť na uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu), nepriamych nákladov súvisiacich s uvoľneným prístupom k účastníckemu vedeniu (náklady vzťahujúce sa na činnosti, ktoré súvisia s uvoľneným prístupom k účastníckemu vedeniu) a ostatných spoločných resp. režijných nákladov (náklady, ktoré nie je možné alokovať na uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu avšak sú z hľadiska fungovania spoločnosti nevyhnutné) rešpektujúc zásady proporcionality a transparentnosti je spoločnosť ST, a. s., povinná podľa § 20 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách predložiť úradu vždy najneskôr do 30. 6. nasledujúceho roka. Informácie o nákladoch, výnosoch a vloženom kapitále vo vyššie uvedenom členení za rok 2004 je spoločnosť ST, a. s., povinná predložiť úradu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia,

d) povinnosť včas a za primeraných a objektívnych podmienok splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov podľa § 21 zákona. Spoločnosť ST, a. s., je povinná:

I. poskytovať tretím osobám uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu,

II. poskytovať prístup k účastníckemu vedeniu za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,

III. nezrušiť už poskytnutý prístup k účastníckemu vedeniu bez zákonných dôvodov,

IV. viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi o prístup k účastníckemu vedeniu,

V. zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné na prevádzkyschopnosť služieb,

VI. umožniť spoločné používanie infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení,

VII. poskytnúť špecifikované služby potrebné na prevádzkyschopnosť služieb medzi koncovými užívateľmi, vrátane poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí,

VIII. zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie efektívnej súťaže pri poskytovaní služieb.


Odôvodnenie:

Úrad je povinný podľa § 15 zákona o elektronických komunikáciách určiť relevantné trhy v oblasti elektronických komunikácií na základe Európskou komisiou (ďalej len „EK“) odporúčaného zoznamu relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia konkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, a to najmä geografické. Úrad vydal dňa 28.01.2004 rozhodnutie, ktorým určil zoznam relevantných trhov. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené v Zbierke zákonov pod číslom 57/2004 Z. z. V oblasti elektronických komunikácií je jedným z relevantných veľkoobchodných trhov trh č. 4, ktorým je: „uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových služieb, ktorý je definovaný ako úplný uvoľnený prístup a spoločný prístup k metalickému skrúcanému páru účastníckeho vedenia alebo jeho úseku spájajúcemu koncový bod siete v priestoroch účastníka so špecifikovaným prístupovým bodom účastníckeho vedenia, ktorý umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum metalického skrúcaného páru, alebo iba časť tohto frekvenčného spektra na poskytovanie širokopásmových dátových služieb a hlasovej komunikácie“

Úrad je podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách povinný zisťovať, či je na predmetných relevantných maloobchodných a veľkoobchodných trhoch efektívna súťaž. Efektívnou súťažou sa podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. Významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

Úrad začal dňa 13.12.2004 z vlastného podnetu správne konanie vo veci určenia podniku s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4. Ak úrad na základe analýzy podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách a vykonaných konzultáciách zistí, že na niektorom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž podľa § 16 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách, určí rozhodnutím významný podnik a zároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až § 24 a § 27 zákona o elektronických komunikáciách. Dňa 08.03.2005 vydal úrad rozhodnutie č. 205/14/2005, ktorým podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách na základe analýzy veľkoobchodného trhu č. 4 a po vykonaných konzultáciách rozhodol, že spoločnosť ST, a. s., má podľa § 16 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách na veľkoobchodnom trhu č. 4 také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a jej ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od ostatných trhových konkurentov a koncových užívateľov, čiže je podnikom s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4. Zároveň úrad v rozhodnutí č. 205/14/2005 účastníkovi konania určil povinnosti podľa § 18, § 19, § 20 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách.

Dňa 30.03 2005 bol úradu doručený rozklad spoločnosti ST, a. s., ktorý bol podaný v zákonnej lehote. V rozklade účastník konania namieta neurčitosť rozhodnutia, porušenie procesnoprávnych ustanovení ako aj ostatné pochybenia úradu:

1. neurčitosť rozhodnutia

1.1. Bod 2 písm. b) – znenie povinnosti zverejniť na internetovej stránke „informácie týkajúce sa technickej špecifikácie, vlastnosti sietí ako aj všetky ostatné informácie súvisiace s poskytovaním služby...“ je neurčité a z časti aj nevykonateľné, a to z dôvodu, že rozhodnutie sa má týkať siete, nie však sietí, vzhľadom k tomu, že povinnosť zverejnenia sa má týkať vlastnosti siete spoločnosti ST, a. s., pretože stále ide o sieť spoločnosti ST, a. s. Účastník konania ďalej namieta, že povinnosť transparentnosti vymedzená spojením „všetky ostatné informácie súvisiace s poskytovaním prístupu...“ je neurčitá a preto nevykonateľná. Naviac presahuje zákonné splnomocnenie dané úradu na uloženie povinnosti, pretože úrad nemôže ukladať povinnosti svojvoľne, ale len povinnosti jasne špecifikované a individualizované.

1.2. Bod 2 písm. c) – neexistuje objektívny dôvod na uvedené detailné členenie nákladov a pri formulácií tejto povinnosti chýba okrem zdôvodnenia aj účel takéhoto detailného členenia nákladov. Úrad sa nedostatočne vysporiadal so zdôvodnením požadovaného členenia nákladov. Ďalej termín na predloženie informácií k 31. 3. je nereálny, reálny termín je do 30. 6. nasledujúceho roka.

1.3. Bod 2 písm. d) - povinnosti sú špecifikované príliš široko a všeobecne. Nie je možné objektívne a presne vyložiť obsah týchto povinností, aby sa zabezpečila ich vykonateľnosť. Spoločnosť ST, a. s., je presvedčená, že pojmy obsiahnuté v tejto povinnosti musia byť presne špecifikované, za účelom predchádzania právnej neistoty a prípadným sporom ohľadom obsahu povinnosti.

1.4. Povinnosť uložená v bode 2 písm. d) I. by mala byť upresnená v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000 o uvoľnenom prístupe k účastníckemu vedeniu (ďalej len „nariadenie“), ktoré definovalo tretie strany výhradne ako podniky oprávnené využívať prístup k účastníckemu vedeniu na poskytovanie elektronických komunikačných služieb.

1.5. Bod 2 písm. d) III. – povinnosť musí byť presnejšie vymedzená, pretože takto stanovená povinnosť nezrušiť už existujúci poskytnutý prístup môže pôsobiť problémy pri každom potencionálnom zrušení už existujúceho prístupu, aj keď je ukončenie poskytovania prístupu odôvodnené a na základe zákona o elektronických komunikáciách. Takáto situácia môže nastať napríklad vtedy, keď sa koncový zákazník alternatívneho operátora rozhodne pre zmenu poskytovateľa prístupu, alebo v prípade, keď alternatívny operátor neplatí spoločnosti ST, a. s., cenu za prístup a pod.

1.6. Bod 2 písm. d) VI. – táto povinnosť by mala byť vymedzená tak, aby sa pod spoločné využívanie infraštruktúry zahŕňali len tie časti účastníckeho vedenia, ktoré spájajú koncový bod siete v priestoroch účastníka s koncentračným bodom alebo špecifikovaným spojovacím prístupovým bodom v pevnej verejnej telefónnej sieti, pretože pojem časti vedení je prebratý priamo z článku 2 písm. d) nariadenia a presne v tomto zmysle bol zahrnutý do definície relevantného trhu č. 11 Odporúčania Európskej únie o relevantných trhoch v sektore elektronických komunikácií. Rovnako je podľa účastníka konania spoločné používanie stavieb a priestorov potrebné upresniť tak, aby sa poskytovalo výhradne za účelom umiestňovania prenosových zariadení súvisiacich s prístupom k účastníckemu vedeniu a nedochádzalo k vytváraniu priestoru na zamieňanie tejto povinnosti s povinnosťami uloženými v súvislosti s prepojením. Rozhodnutie nesmie vytvárať priestor pre vznik neprimeraných povinností, ktoré nemajú nič spoločné s poskytovaním prístupu k účastníckemu vedeniu.

1.7. Bod 2 písm. d) VII.- táto uložená povinnosť je neodôvodnená a neprimeraná, nakoľko povinnosť poskytnúť špecifikované služby potrebné na prevádzkyschopnosť služieb medzi koncovými užívateľmi, vrátane poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí, nesúvisí s prístupom k účastníckemu vedeniu, ale so vzťahmi, ktoré súvisia s prepojením sietí.

2. porušenie procesnoprávnych ustanovení

2.1. Úrad pochybil pri aplikácii § 10 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko sa spoločnosť ST, a. s., mala možnosť vyjadriť iba k analýze z 30.6.02004 a nie aj k výslednému návrhu opatrení po jeho konzultácií s Európskou komisiou. Spoločnosť ST, a. s., namieta, že jej nebola daná zákonná 30 dňová lehota na vyjadrenie, nezohľadnilo sa stanovisko dotknutého podniku k novým navrhovaným opatreniam vo veci, ktorá bude mať významný dosah na relevantný trh. Účastník konania žiada, aby sa preto správne konanie zastavilo.

2.2. V priebehu správneho konania úrad formálne neoboznámil účastníka správneho konania so zisteniami, ktoré budú tvoriť podklady rozhodnutia. Spoločnosť ST, a. s., nebola oboznámená s tým, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s pripomienkami dotknutého podniku, pripomienkami EK a Protimonopolného úradu SR. Úrad neinformoval spoločnosť ST, a. s., do akej miery budú výsledky analýz tvoriť podklad rozhodnutia, resp. či sa obsah výsledkov analýzy v porovnaní s verziou uverejnenou na internetovej stránke EK aktualizoval alebo menil, alebo či úrad dospel k iným zisteniam, ktoré vytvoria podklad rozhodnutia. Úrad porušil zásadu § 3 ods. 4 správneho poriadku a rozhodnutie vydal v rozpore s § 46 a § 47 správneho poriadku, keďže podľa vyjadrenia účastníka úrad dostatočne neskúmal situáciu na trhu. Úrad nechráni záujmy účastníka konania a svojím postupom nechráni záujmy spoločnosti ST, a. s., (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), nedal účastníkovi konania príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a rozhodnutie takto nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).

2.3. Bod 2 písm. d) Úrad pri ukladaní povinností nezohľadnil ustanovenie preambuly(19) prístupovej smernice č. 2002/19/EC, podľa ktorej musia regulačné orgány zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry tak, aby sa jeho infraštruktúra pri prístupe tretím podnikom využívala v jeho prospech a zároveň neboli narušené opodstatnené práva ostatných poskytovateľov služieb. Spoločnosť ST, a. s., v podanom rozklade tvrdí, že okolnosti nasvedčujú, že takýto postup úradu vedie k neplatnosti rozhodnutia
č. 205/14/2005, nakoľko bolo vydané v rozpore s § 46 a § 47 správneho poriadku a bolo vydané v konaní, kde boli porušené základné pravidlá konania vyjadrené v § 3 správneho poriadku. Podľa tvrdenia spoločnosti ST, a. s., úrad nedal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, uplatniť jeho návrhy, účinne obhajovať jeho zákonné práva a rozhodnutie preto nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

3. Ostatné pochybenia

3.1. Účastník konania ďalej tvrdí, že uloženie povinnosti poskytovať prístup k účastníckemu vedeniu za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami podľa bodu 2 písm. d) II. rozhodnutia je na veľkoobchodnom trhu č. 4 v rozpore so zákonom. Podnik s významným vplyvom na tomto relevantnom trhu môže byť podľa zákona povinný poskytnúť uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu len podnikom za účelom umožniť im poskytovať vlastné služby pre vlastných koncových užívateľov a nie poskytovať prístup za veľkoobchodných podmienok pre tretie strany. Akýkoľvek podnik vstupujúci do zmluvného vzťahu so spoločnosťou ST, a. s., nesmie poskytovať prístup k účastníckemu vedeniu tretím stranám, pretože je to v rozpore so zákonom a s právnym rámcom Európskej únie. Nariadenie definovalo podniky oprávnené využívať prístup k účastníckemu vedeniu len ako poskytovateľov služieb. Zákon v § 21 oprávňuje úrad uložiť významnému podniku len povinnosť poskytovať určité služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretím stranám. Prístup k účastníckemu vedeniu však nenapĺňa zákonnú definíciu služby, ale predstavuje poskytovanie siete podľa § 4 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách.

3.2. Ďalej účastník konania namieta, že úrad považuje za mimoriadne dôležitú skutočnosť vlastníctvo a prevádzkyschopnosť unikátnej celoplošnej verejnej telefónnej siete s priamym prístupom k účastníkom prostredníctvom účastníckeho vedeniu. Na poskytovanie širokopásmových a hlasových služieb je už dnes možné použiť viacero alternatívnych ciest ku koncovému zákazníkovi ako len účastnícke vedenie. Alternatívni operátori disponujú FWA prístupmi, optickými a inými metalickými vedeniami. Mobilní operátori už dnes taktiež disponujú technológiami umožňujúcimi širokopásmový prenos dát a poskytovanie hlasových služieb, ktoré sú plne zastupiteľné a táto skutočnosť je pre posúdenie postavenia na tomto trhu dôležité zobrať do úvahy. Zo strany úradu je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že technologický vývoj zvýhodňuje práve nových operátorov oproti spoločnosti ST, a. s., ktorá už má implementované určité technológie a je povinná v súlade so zákonom udržiavať a obnovovať svoju existujúcu infraštruktúru, pretože táto skutočnosť jej bráni v investovaní do úplne novej modernej infraštruktúry. Klesajúca penetrácia svedčí práve o zastupiteľnosti a využívaní iných infraštruktúr.

3.3. Úrad nezobral do úvahy ani tú skutočnosť, že primárnym prameňom práva pre vznik povinnosti prístupu k účastníckemu vedeniu je aj nariadenie, ktoré sa vzťahuje na uvoľnený prístup k účastníckym vedeniam a pridruženým prostriedkom významného podniku a jeho účelom je zabezpečiť konkurenčné prostredie na ňom, dosiahnuť efektívnu súťaž a stimulovať technický pokrok na trhu prístupu prostredníctvom určenia harmonizovaných podmienok pre uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, aby sa podporovala konkurencia v poskytovaní širokej ponuky elektronických komunikačných služieb. Podľa spoločnosti ST, a. s., až po vzniku povinnosti prístupu k účastníckemu vedeniu v súlade s nariadením môže vzniknúť veľkoobchodný trh č. 4 a po jeho vzniku prichádza do úvahy aj jeho analýza a ukladanie špecifických povinností, ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnej súťaže.

Záverom rozkladu spoločnosť ST, a. s., žiada, aby sa úrad vysporiadal s jej námietkami a uviedol prvostupňové rozhodnutie do súladu s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Predseda úradu konštatuje, že úrad ako prvostupňový orgán, dostatočne zistil skutkový stav veci, preto nebolo potrebné v konaní o rozklade doterajšie výsledky konania doplniť vykonaním ďalších dôkazov a dospel k nasledovnému záveru:

K bodu č. 1 rozkladu:

Predseda úradu akceptoval pripomienku spoločnosti ST, a. s. Vzhľadom na to, že povinnosť transparentnosti, tak ako bola formulovaná vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ukladala spoločnosti ST, a. s., povinnosť zverejniť formou referenčnej ponuky uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu podľa § 18 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách na svojej verejne dostupnej internetovej stránke všetky informácie týkajúce sa technickej špecifikácie, vlastností sietí ako aj všetky ostatné informácie súvisiace s poskytovaním služby ukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti spoločnosti ST, a. s., vrátane ceny za túto službu, považuje predseda túto povinnosť vo vyššie uvedenej forme za nadbytočnú. Povinnosť predloženia referenčnej ponuky uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu podľa § 18 ods. 2 a 3 uložil úrad spoločnosti ST, a. s., v bode 2 a) výroku prvostupňového rozhodnutia a potvrdil to aj predseda úradu. Podľa zákona o elektronických komunikáciách takto predloženú ponuku zverejňuje úrad. Nie je preto dôvod ukladať spoločnosti ST, a. s., duplicitne povinnosť zverejňovať informácie z tejto referenčnej ponuky.

Cieľom uloženia povinnosti zverejniť zmeny zmluvných podmienok referenčnej ponuky na prepojenie je zabezpečiť, aby podniky, ktoré majú uzatvorenú zmluvu o prepojení so spoločnosťou ST, a. s., mohli v dostatočnom predstihu reagovať na zmeny zmluvných podmienok referenčnej ponuky na prepojenie zmenou vlastných všeobecných podmienok tak, aby boli schopné v zákonom stanovenej lehote zverejniť zmeny týchto všeobecných podmienok a dodržali lehoty dané § 40 a § 41 zákona o elektronických komunikáciách.

Predseda úradu považuje za dostatočnú 45 dňovú lehotu na zverejnenie návrhu zmien zmluvných podmienok referenčnej ponuky na prepojenie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku v bode 2 b) tohto rozhodnutia.

Predseda úradu zásadne nesúhlasí s tvrdením spoločnosti ST, a. s., podľa ktorého neexistuje objektívny dôvod na tak detailné členenie nákladov. Naopak považuje zdôvodnenie tejto povinnosti za dostatočné, pričom je potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je úrad oprávnený špecifikovať štruktúru výkazov a metodiku oddelenej evidencie v systéme účtovníctva. Úrad pri ukladaní tejto povinnosti postupoval plne v súlade s § 20 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. V záujme zabezpečenia väčšej transparentnosti oddelenej evidencie predseda úradu podrobnejšie špecifikoval informácie resp. podklady, ktoré je spoločnosť ST, a. s., v rámci plnenia tejto povinnosti povinná úradu predkladať, ako aj zásady, ktoré musí spoločnosť ST, a. s., pri plnení tejto povinnosti rešpektovať.

Predseda úradu akceptoval pripomienku spoločnosti ST, a. s., a zmenil lehoty na predkladanie informácií oddelenej evidencie tak, aby spoločnosť ST, a. s., predložila informácie o nákladoch, výnosoch a vloženom kapitále týkajúce sa daného účtovného obdobia vždy najneskôr do 30. 6. nasledujúceho roka a informácie za rok 2004 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozklade.

Povinnosti uložené v bode 2 písm. d) výroku rozhodnutia majú za cieľ vytvoriť na jednej strane podmienky na to, aby spoločnosť ST, a. s., bola povinná viesť rokovania s podnikmi žiadajúcimi o prístup k účastníckemu vedeniu, ktoré v konečnom dôsledku vyústia do podpísania zmluvy o prístupe k účastníckemu vedeniu a následne k fyzickému sprístupneniu účastníckeho vedenia a na strane druhej také podmienky, ktoré umožnia podnikom žiadajúcim o prístup k účastníckemu vedeniu požiadať spoločnosť ST, a. s., o sprístupnenie zariadení, priestorov, infraštruktúry a poskytnutie služieb, pokiaľ sa tým dosiahne vyššia efektívnosť pri poskytovaní služieb koncovým užívateľom a takáto požiadavka je odôvodnená a opodstatnená. Úrad pri ukladaní povinností v bode 2 písm. d) výroku rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti, že využívanie spoločných zariadení, priestorov resp. infraštruktúry, má pri poskytovaní služieb vo väčšom rozsahu sa v konečnom dôsledku prejaví poklesom jednotkových nákladov, čo sa pozitívne odráža aj v poklese cien
pre koncových užívateľov.

Zákon nedáva úradu právomoc upresniť pojmy uvedené v § 21 zákona o elektronických komunikáciách. Je preto v právomoci spoločnosti ST, a. s., upraviť zmluvné podmienky v rámci obchodnoprávnych vzťahov počas rokovaní o uzavretí zmluvy o prístupe k účastníckemu vedeniu. Úrad v záujme podpory súťaže uložil spoločnosti ST, a. s., povinnosť umožniť prístup k „protokolom a kódovacím zariadeniam“ ako aj k „systémom
na podporu prevádzky alebo podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie efektívnej súťaže pri poskytovaní služieb“ napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v zákone špecifikované. Cieľom úradu bolo umožniť prístup k takýmto prostriedkom resp. zabezpečiť takúto povinnosť pre prípad, že niektorý z podnikov žiadajúcich o prístup k účastníckemu vedeniu prejaví o takýto prístup záujem, pričom jeho žiadosť o takýto prístup bude odôvodnená a opodstatnená podľa § 21 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách. Predseda úradu má za to, že nejasné alebo neurčité pojmy si vysvetlia zmluvné strany k obojstrannému prospechu počas rokovania o uzavretí zmluvy o prístupe k účastníckemu vedeniu.

Predseda úradu nepovažuje za odôvodnenú požiadavku spoločnosti ST, a. s., ktorou sa domáha spresnenia povinnosti uloženej v bode 2 písm. d) I. prvostupňového rozhodnutia. Táto povinnosť je uložená presne podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. Podľa § 4 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách je prístup sprístupnenie zariadení, elektronických komunikačných služieb alebo zariadení a elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prístup predstavuje sprístupnenie zariadení resp. služieb inému podniku, pričom podnik je definovaný v § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách ako každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel predseda úradu k záveru, že účel prístupu k účastníckemu vedeniu je zrejmý zo zákona o elektronických komunikáciách.

Predseda úradu spresnil povinnosť uloženú v bode 2 písm. d) III napadnutého rozhodnutia, pretože podmienky zrušenia poskytnutého prístupu k účastníckemu vedeniu si dohodnú podniky v zmluve o prístupe k účastníckemu vedeniu. Úrad uložením tejto povinnosti vytvoril právny rámec, na základe ktorého spoločnosť ST, a. s., nebude môcť zrušiť už poskytnutý prístup k účastníckemu vedeniu svojvoľne bez zákonných alebo zmluvných dôvodov.

Vzhľadom na to, že vo výroku rozhodnutia sa spoločnosti ST, a. s., ukladajú povinnosti ako významnému podniku na veľkoobchodnom trhu č. 4, ktorý je v rozhodnutí jasne špecifikovaný, je podľa názoru predsedu logické, že všetky uvedené povinnosti je spoločnosť ST, a. s., povinná rešpektovať výhradne v súvislosti s poskytovaním tohto prístupu.

Predseda úradu považuje uloženie povinnosti poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí v súvislosti s veľkoobchodným trhom č. 4 za odôvodnené. Regulácia elektronických komunikácií je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách utváranie podmienok na vznik a udržanie konkurenčného prostredia na trhu. Uložením tejto povinnosti úrad sleduje vytvorenie priestoru na to, aby podniky žiadajúce o prístup k účastníckemu vedeniu v prípade, že je pre ne výhodnejšie využiť prístup k službám inteligentných sietí poskytovaný spoločnosťou ST, a. s., mohli tento prístup využiť za vopred stanovených podmienok.

Predseda úradu rozhodol o zmene výroku v bode 2 písm. d) VI tak, že z povinnosti uloženej prvostupňovým rozhodnutím vypustil podmienku technickej uskutočniteľnosti v súvislosti so spoločným používaním infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení. Podmienka technickej uskutočniteľnosti je v rozpore s § 21 zákona o elektronických komunikáciách a uloženie tejto povinnosti v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí je nad rámec zákona o elektronických komunikáciách a bolo by zdrojom právnej neistoty pre subjekty pôsobiace na trhu elektronických komunikácií.

K bodu č. 2 rozkladu:

Podaný rozklad je zmätočný, pretože z neho nie je celkom jasné, čo chce spoločnosť ST, a. s., svojím podaním dosiahnuť. V jednej časti rozkladu navrhuje konanie zastaviť s poukazom na to, že neboli splnené podmienky na začatie správneho konania vo veci určenia podniku s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4. Takýto postup zo strany úradu však neprichádza do úvahy z viacerých dôvodov. Okrem iných, tu na takýto postup nie je ani dôvod podľa správneho poriadku. Zastavením konania podľa návrhu spoločnosti ST, a. s., by správny orgán konal v rozpore s platnými právnymi predpismi. Úrad začatím správneho konania vo veci určenia podniku s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4 v súlade s ustanovením § 17 zákona o elektronických komunikáciách, ktorému predchádzala analýza tohto trhu a konzultácie, reagoval na potrebu regulácie trhu elektronických komunikácií, rozvoja konkurencie, pričom tieto povinnosti úradu sú obsahom zákona o elektronických komunikáciách. Na inom mieste spoločnosť ST, a. s., žiada, aby sa úrad vysporiadal s ustanoveniami prvostupňového rozhodnutia napadnutými rozkladom a dal uvedené rozhodnutie do súladu s právnymi predpismi Slovenskej republiky, čím v skutočnosti uznáva potrebu regulácie a odôvodnenosť vydania prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 76 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách úrad vykoná analýzu relevantných maloobchodných a veľkoobchodných trhov podľa odporúčaného zoznamu relevantných trhov. Proces, v ktorom sa určí podnik s významným vplyvom na relevantnom či už maloobchodnom alebo veľkoobchodnom trhu, je možné na základe zákona o elektronických komunikáciách rozdeliť do dvoch štádií. Prvým je vypracovanie analýzy relevantného trhu v spojení s konzultáciami podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách a druhým štádiom je správne konanie o určení podniku s významným vplyvom na maloobchodnom alebo veľkoobchodnom trhu, počas ktorého majú účastníci konania svoje procesné práva a povinnosti podľa správneho poriadku.

Úrad začal podľa § 16 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách dňa 25.5.2004 analýzu relevantného veľkoobchodného trhu č. 4, a to listom č. 260/14/2004, ktorým si vyžiadal potrebné informácie podľa § 38 zákona o elektronických komunikáciách od spoločnosti ST, a. s. Zároveň si úrad vyžiadal informácie a stanoviská ostatných podnikov na trhu elektronických komunikácií, ktorí prichádzajú do úvahy ako konkurenti
na predmetnom veľkoobchodnom trhu č. 4. Počas prieskumu na tomto trhu úrad listami požiadal spoločnosti Aliatel Slovakia s.r.o., BT Slovakia s.r.o., ConnSpec Telekom, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko s.r.o., GlobalTel Slovakia s.r.o., GTS Slovakia s.r.o., M.B.C. s.r.o., Nextra s.r.o., ŽSR-ŽT, Voipac, s.r.o., Slovanet, a.s., USWARE, s.r.o, U.S. Steel Košice, s.r.o., PosTel a.s., Option One s.r.o., ktorým bola udelená licencia na poskytovanie telefónnej služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete o predloženie podkladov a taktiež im listami oznámil, že podľa § 76 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách vykoná analýzu relevantných trhov podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách a požiadal ich o zaujatie stanoviska v predmetnej veci.

Potenciálni trhoví konkurenti predložili úradu svoje stanoviská, pričom spoločnosť ST, a. s., využila možnosť sa s nimi v plnej miere oboznámiť. Spoločnosť ST, a. s., ako aj ostatné vyzvané podniky počas procesu vykonávania analýzy predložili úradu požadované informácie a údaje, ktoré sa stali podkladom na vypracovanie analýzy a návrhov opatrení v danej veci podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Na tomto mieste predseda úradu považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 72 ods. 2 písm. d) zákona o elektronických komunikáciách sa na analýzu relevantných trhov správny poriadok nevzťahuje. Spoločnosť ST, a. s., počas procesu vykonávania analýzy vyjadrila pochybnosti, či je vôbec analýza veľkoobchodného trhu č. 4 potrebná, keďže podľa nej na Slovensku v oblasti elektronických komunikácií tento trh neexistuje. Avšak úrad vykonáva analýzy relevantných trhov z úradnej povinnosti, napĺňajúc ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, v snahe podporiť priaznivý rozvoj konkurenčného prostredia na trhu elektronických komunikácií a chrániť záujmy koncových užívateľov elektronických komunikácií.

Úrad predložil spoločnosti ST, a. s., listom zo dňa 30.6.2004 analýzu veľkoobchodného trhu č. 4 a dňa 6.7.2004 upravené znenie analýzy, obsahom ktorej bola definícia trhu, zistenia týkajúce sa významného vplyvu na veľkoobchodnom trhu č. 4, spolu s označením podniku s významným vplyvom na predmetnom trhu a tiež návrhy na uloženie povinností podľa § 18, § 19, § 20 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách.

Všetky dotknuté podniky mali teda neobmedzený prístup k výsledkom analýzy, avšak okrem spoločnosti ST, a. s., žiaden subjekt na trhu elektronických komunikácií nepredložil, napriek vyzvaniu, svoje stanovisko k výsledným návrhom opatrení a uloženiu povinností vo veci.

Doručením predmetného listu a analýzy spoločnosti ST, a. s., ako dotknutému podniku, sa zároveň začali konzultácie podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, pretože úrad určil spoločnosti ST, a. s., zákonnú 30 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k analýze a k návrhu opatrení.

Listom č. 12380-ORZ-2004/I zo dňa 5.8.2004 sa spoločnosť ST, a. s., vyjadrila k analýze veľkoobchodného trhu č. 4 a návrhu povinností podľa § 18, § 19, § 20 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách, využijúc ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách a uviedla svoje výhrady a pripomienky k výsledkom analýzy a návrhom povinností. Úrad má povinnosť podľa § 10 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zohľadniť v čo najväčšej možnej miere stanovisko dotknutého podniku, v tomto prípade spoločnosti ST, a. s. Úrad po predložení stanoviska dotknutého podniku do záverečného znenia analýzy v primeranom rozsahu pripomienky zapracoval. Úrad má síce povinnosť v priebehu konzultácií podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách zohľadniť v čo najväčšej miere stanovisko podniku, ktorému sa majú uložiť povinnosti, avšak predseda úradu má za to, že toto právo dotknutého podniku na akceptovanie jeho pripomienok a stanovísk má byť v korelácií s činnosťou úradu ako regulátora trhu elektronických komunikácií. Úradu zo zákona o elektronických komunikáciách vyplýva povinnosť vo verejnom záujme vytvárať podmienky na rozvoj konkurencie v oblasti elektronických komunikácií, napomáhať pri dosahovaní efektívnej hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb a podporovať záujmy užívateľov elektronických komunikácií. Predseda úradu je toho názoru, že stanoviská a návrhy dotknutého podniku môžu byť v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú podniku povinnosti podľa § 18, § 19, § 20 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách akceptované len do takej miery, aby nepretrvával, prípadne sa neprehlboval doterajší nepriaznivý konkurenčný stav na trhu v oblasti elektronických komunikácií, ale naopak, aby sa rozhodnutím vytvorili vhodné a účelné podmienky na jeho budúci vývoj. Výsledné znenie analýzy po zapracovaní pripomienok spoločnosti ST, a. s., bolo zverejnené taktiež na internetovej stránke EK. Úrad nemal povinnosť o každom novom návrhu povinností informovať podnik, pretože takýmto konaním by sa samotný proces konzultácií nikdy neukončil. Dotknutý podnik by mohol donekonečna vznášať svoje pripomienky, čím by sa konzultácie neúmerne predlžovali a nebolo by možné dospieť k relevantnému výsledku a naplniť povinnosť úradu ako regulátora trhu v oblasti elektronických komunikácií.

Podľa § 8 ods.1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách úrad spolupracuje s Protimonopolným úradom SR (ďalej len „PMÚ SR“) v otázkach určenia relevantných trhov, analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií. Úrad listom č. 87/01/2004 zo dňa 22.7.2004 požiadal PMÚ SR o stanovisko k analýze veľkoobchodného trhu č. 4. Listom zo dňa 26.8.2004 predložil PMÚ SR svoje stanovisko k analýze veľkoobchodného trhu č. 4 a návrhom povinností uložených významnému podniku podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách. PMÚ SR v žiadnom prípade nespochybnil závery analýzy veľkoobchodného trhu č. 4 a zároveň uznáva, že analyzovaný veľkoobchodný trh č. 4 je z hľadiska hospodárskej súťaže na nadväzujúcich maloobchodných trhoch prenosu hlasu a dát, ako aj z hľadiska koncových užívateľov kľúčový, a preto je potrebné tento trh regulovať. PMÚ SR nespochybnil skutočnosť, že veľkoobchodný trh č. 4 existuje a jeho pripomienky sa týkali jednotlivých kritérií a odôvodnení, na základe ktorých úrad vykonal analýzu. Na podporu jeho tvrdení slúži aj druhostupňové rozhodnutie PMÚ SR č. 2002/DZ/P/2/157, potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4 S6 23/03, v ktorom tento úrad definuje účastnícke vedenie ako unikátne zariadenie. Svojim rozhodnutím PMÚ SR potvrdil, že spoločnosť ST, a. s., je vlastníkom unikátneho zariadenia–účastníckeho vedenia, ktoré by mala sprístupniť ostatným podnikom na trhu elektronických komunikácií. Dopyt po prenájme miestnych vedení zo strany podnikov existoval, avšak spoločnosť ST, a. s., túto požiadavku odmietala, opierajúc sa o vtedy platný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že tvrdenie spoločnosti ST, a. s., o neexistencii tohto trhu je nedôvodné, keďže dopyt po prenájme miestnych vedení existoval už v čase vydania rozhodnutia PMÚ SR. Vo výslednom znení analýzy úrad prihliadol aj na pripomienky PMÚ SR, aj keď mu z dikcie § 8 zákona o elektronických komunikáciách táto povinnosť nevyplýva, a teda nemusí brať do úvahy pripomienky zo strany PMÚ SR.

K výsledku analýzy a k návrhu opatrení vo veci veľkoobchodného trhu č. 4 sa EK vyjadrila listom zo dňa 03.12.2004. EK nezaznamenala žiadne významné procesné pochybenia pri vypracúvaní analýzy alebo konzultácií vo veci veľkoobchodného trhu č. 4. Výhrady EK sa týkali implementácie navrhovanej povinnosti nákladovej orientácie. Tieto výhrady EK vzal úrad do úvahy a v rozhodnutí č. 205/14/2005 o určení podniku s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4 neuložil povinnosť nákladovej orientácie. Podľa článku 7(5) rámcovej smernice a § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách musí úrad v čo najväčšej miere zohľadniť pripomienky ostatných regulačných orgánov a EK a môže prijať výsledný návrh opatrenia. Ak tak úrad urobí, je povinný o tom informovať EK. Predseda úradu má za to, že ak EK nevyjadrila ďalšie pochybnosti ohľadom navrhovaných opatrení, s týmto návrhom opatrení súhlasí, vzhľadom na fakt, že bola EK o ostatných návrhoch opatrení informovaná a nevzniesla k nim už žiadne ďalšie pripomienky. Ostatné národné regulačné orgány sa k analýze a návrhom opatrení nevyjadrili. To znamená, že úrad po zohľadnení a zapracovaní stanovísk EK podľa § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách do návrhu opatrení, mohol začať správne konanie o určení podniku s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4.

Oboznámením EK s výsledkom analýzy, ktorej obsahom je definícia trhu, zistenia týkajúce sa významného vplyvu na relevantnom trhu spolu s označením podniku s významným vplyvom a návrhom povinností si úrad splnil zákonnú povinnosť, čím sa zároveň ukončili konzultácie podľa § 10 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách a v súlade s § 17 zákona o elektronických komunikáciách úrad začal správne konanie vo veci určenia podniku s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4. Nie je dôvodné tvrdenie spoločnosti ST, a. s., že sa nemohla oboznámiť s výslednou analýzou a návrhmi opatrení, keďže táto upravená analýza bola zverejnená na internetovej stránke EK a takisto spoločnosť ST, a. s., mohla kedykoľvek v každom štádiu nahliadnuť do spisu, ktorého súčasťou bola aj predmetná analýza a ostatné podklady a doložiť svoje námietky alebo pripomienky k navrhovaným povinnostiam. Svoje práva spoločnosť ST, a. s., ako dotknutý podnik podľa § 17 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách využila a svoje pripomienky k navrhovaným povinnostiam zaslala (list č. 1830-ORZ-2005).

Spoločnosti ST, a. s., bola poskytnutá dostatočne dlhá lehota na vyjadrenie. Táto lehota sa začala už 30.06.2004, kedy bola podniku doručená analýza a návrhy povinností a v skutočnosti pokračovala až do vydania meritórneho rozhodnutia. Nie je teda pravdivé tvrdenie dotknutého podniku, že sa nemal možnosť vyjadriť k finálnemu návrhu opatrení, vzhľadom k skutočnosti, že sa nemohol oboznámiť so záverečným znením analýzy veľkoobchodného trhu č. 4. Úrad listom 615/14/2004 zo dňa 12.11.2004 dotknutý podnik informoval, že definitívne znenie výsledkov analýz veľkoobchodných trhov je možné nájsť aj na internetovej stránke EK. Niet teda dôvodov pochybovať, že sa dotknutý podnik mal možnosť oboznámiť s analýzou a návrhom opatrení.

Správne konanie vo veci určenia významného podniku na veľkoobchodnom trhu č. 4 začal podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách úrad z vlastného podnetu dňa 10.12.2004, kedy listom oznámil spoločnosti ST, a. s., začatie správneho konania. Úrad v priebehu správneho konania opakovane vyzval spoločnosť ST, a. s., na uplatnenie si jej zákonných práv podľa § 33 správneho poriadku - vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a ich prípadné doplnenie, nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia alebo navrhnúť jeho doplnenie. Dôkazom toho je list úradu zo dňa 10.12.2004 č. 833/14/2004 a list č. 54/14/2005 zo dňa 26.1.2005. Taktiež sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi zástupcami spoločnosti ST, a. s., a úradu. Spoločnosť ST, a. s., teda mala možnosť využiť širokú škálu práv, ktoré účastníkovi konania poskytuje správny poriadok v priebehu správneho konania.

Spoločnosť ST, a. s., v podanom rozklade tvrdí, že ju úrad počas správneho konania formálne neoboznámil zo závažnými skutočnosťami, tvoriacimi podklad rozhodnutia. Ďalej tvrdí, že úrad porušil základné zásady správneho konania obsiahnuté v § 3 správneho poriadku, avšak bližšie nešpecifikuje ktoré. Namieta hlavne, že úrad neinformoval spoločnosť ST, a. s., ako sa vysporiadal s jej pripomienkami, pripomienkami PMÚ SR a taktiež pripomienkami EK. Spoločnosť ST, a. s., ďalej tvrdí, že ju úrad neoboznámil s tým, do akej miery bude výsledok analýzy tvoriť podklad rozhodnutia. Pripomienky PMÚ SR a EK, prípadne všetky ďalšie podklady, ktoré úrad obdržal počas analýzy alebo počas konzultácií, sú dôkazy, ktoré slúžili ako podklad na vydanie rozhodnutia. Úrad v priebehu správneho konania nie je povinný podľa správneho poriadku oboznamovať účastníka konania s každým obstaraným dôkazom alebo podkladom, ktoré tvoria základ pre budúce rozhodnutie. Účastník konania má však možnosť využiť svoje práva podľa § 23 v spojení s § 33 správneho poriadku a v priebehu konania ich aktívne uplatňovať. Úrad poskytol podniku možnosť uplatniť práva účastníka podľa § 33 správneho poriadku, a to dokonca opakovane.

Nie je pravdou tvrdenie účastníka konania, že úrad pochybil pri aplikácií § 10 zákona, a že neboli splnené podmienky na začatie správneho konania, a teda, že je ho potrebné zastaviť. Predseda úradu zastáva názor, že boli splnené všetky zákonné povinnosti, ktoré určuje úradu § 10 a § 17 zákona o elektronických komunikáciách a na zastavenie konania podľa § 30 správneho poriadku nebol dôvod.

Predseda úradu konštatuje, že sa úrad nedopustil žiadnych procesných pochybení a postupoval plne v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách a správnym poriadkom, takže nie je možné akceptovať výhradu spoločnosti ST, a. s., že rozhodnutie č. 205/14/2005 nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

K bodu č. 3 rozkladu:

Predseda úradu zásadne nesúhlasí s názorom spoločnosti ST, a. s., podľa ktorého je uloženie povinnosti poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami v rozpore so zákonom ani s tvrdením, že uvoľnený prístup je podľa zákona možné poskytnúť len podnikom za účelom umožniť im poskytovať vlastné služby pre vlastných koncových užívateľov. Spoločnosť ST, a.s., neuviedla vo svojom rozklade ani jedno zákonné ustanovenie, ktorým by podporila tieto svoje tvrdenia. Zákon o elektronických komunikáciách v § 21 ods. 1 písm. b) oprávňuje úrad uložiť povinnosť poskytovať určené služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami. Zohľadniac definíciu elektronickej komunikačnej služby podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je určenou službou v prípade tohto rozhodnutia práve prístup k účastníckemu vedeniu, ktorý zo strany spoločnosti ST, a. s., predstavuje službu poskytovanú za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov. Čo sa týka Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000 z 18.12.2000 o uvoľnenom prístupe k účastníckemu vedeniu (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie v žiadnom prípade nezužuje okruh podnikov oprávnených využívať prístup k účastníckemu vedeniu len na podniky poskytujúce služby vlastným koncovým užívateľom, ako sa to snaží prezentovať spoločnosť ST, a. s., ale definuje podniky oprávnené využívať prístup k účastníckemu vedeniu ako podniky oprávnené poskytovať elektronické komunikačné služby podľa národnej legislatívy. To znamená, podniky, ktoré majú oprávnenie pôsobiť na trhu elektronických komunikácií, čo v podmienkach Slovenskej republiky sú podniky poskytujúce siete resp. služby na základe všeobecného povolenia podľa § 13 zákona o elektronických komunikáciách. Výrok rozhodnutia v bode 2 písm. d) II v žiadnom prípade nie je v rozpore z vyššie uvedeným ustanovením nariadenia.

Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže je unikátne zariadenie definované ako zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorému, alebo bez uplatnenia ktorého, by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu. Spoločnosť ST, a. s., v jednom zo svojich vyjadrení priznáva vlastníctvo unikátneho zariadenia, ale v bode 3.3 rozkladu považuje „chápanie účastníckeho vedenia ako technologicky podmienenej výhody zo strany úradu za nesprávne“. Tvrdenie spoločnosti ST, a. s., podľa ktorého sú technológie, ktorými disponujú alternatívni operátori, plne zastupiteľné s existujúcimi účastníckymi vedeniami vo vlastníctve spoločnosti ST, a. s., je zavádzajúce. V prípade, že by tieto technológie boli skutočne plne zastupiteľné a rozvoj prístupovej siete alternatívnych operátorov by nebol závislý od prístupu k prístupovej sieti spoločnosti ST, a. s., existovala by v podmienkach Slovenskej republiky rozvinutá konkurencia v oblasti prístupových sietí a nebolo by možné považovať účastnícke vedenie za unikátne zariadenie.

Povinnosť poskytovať prístup k účastníckemu vedeniu nemôže konkrétnemu podniku vyplývať priamo z nariadenia. Nariadenie v článku 2 písm. a) definuje určený podnik, teda podnik povinný poskytovať prístup k účastníckemu vedeniu, ako podnik, ktorý bol národným regulačným orgánom označený ako podnik s významným vplyvom pri poskytovaní pevných verejných telefónnych sietí a služieb podľa prílohy 1, časť 1 smernice č. 97/33/EC alebo smernice 98/10/EC. V rámci „nového regulačného rámca“ nebol definovaný relevantný trh poskytovania pevných verejných telefónnych sietí a služieb, ale bol definovaný samostatný trh veľkoobchodného uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu. Vzhľadom na zásadu, podľa ktorej je možné ukladať povinnosti týkajúce sa konkrétneho trhu výlučne významnému podniku identifikovanému na základe analýzy tohto trhu, je nespochybniteľné, že postup úradu bol v súlade so zákonom a EK k nemu nemala pripomienky.

Spoločnosť ST, a. s., sa mala v rámci konania o rozklade možnosť podľa § 33 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, nahliadnuť do spisu, navrhnúť ďalšie dôkazy, prípadne ich doplnenie. Dňa 30.5.2005 zástupcovia účastníka konania využili právo účastníka konania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nahliadli do príslušného spisu a listom č. 9477-ORZ-2005 sa vyjadrili k stanovisku úradu k podanému rozkladu. Spoločnosť ST, a. s. vo svojom vyjadrení zopakovala už známe skutočnosti a obsahom tohto vyjadrenia boli námietky a návrhy už predložené a totožné s podaným rozkladom, takže predseda úradu nepovažuje za potrebné osobitne sa nimi zaoberať.

Predseda úradu týmto rozhodnutím zmenil rozhodnutie úradu tak, že čiastočne vyhovel odôvodneným námietkam spoločnosti ST, a. s., a spresnil znenie uložených povinností.

Bod 2 a) výroku prvostupňového rozhodnutia bol doplnený o povinnosť predkladať úradu v určenej lehote všetky uzatvorené zmluvy o prístupe k účastníckemu vedeniu medzi spoločnosťou ST, a. s., a inými podnikmi. Na základe tejto povinnosti bude mať úrad možnosť postupovať podľa § 75 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách.

Bod 2 b) výroku prvostupňového rozhodnutia bol zmenený tak, že posledná veta pôvodného výroku bola zosúladená s § 18 ods. 1 zákona, pričom lehota na zverejnenie bola skrátená z pôvodných 60 dní na 45 dní.

V bode 2 c) výroku predseda úradu podrobnejšie určil podklady, ktoré je spoločnosť ST, a. s., povinná predkladať úradu, špecifikoval zásady, ktoré musí spoločnosť ST, a. s.,
pri plnení povinnosti oddelenej evidencie rešpektovať a upravil lehoty na predkladanie informácií z oddelenej evidencie úradu, pričom čiastočne akceptoval pripomienky spoločnosti ST, a. s., uvedené v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Predseda úradu zmenil povinnosť uvedenú v bode 2 d) prvostupňového rozhodnutia v časti VI. tak, aby bola v súlade s § 21 zákona o elektronických komunikáciách.

Poučenie:

Toto rozhodnutie je konečné. Na preskúmanie tohto rozhodnutia je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

                                                                                                            Ing. Milan Luknár

                                                                          predseda Telekomunikačného úradu SR

Doručuje sa: Slovak Telecom, a. s.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.6. 2005.