Preskočiť navigáciu
RÚ

Rozhodnutie o rozklade


Číslo: 143/01/2004                                                               Bratislava 28. septembra 2004



                                               ROZHODNUTIE o ROZKLADE



Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa ustanovenia § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) o rozkladoch účastníkov konania: spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Nám. slobody 6, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“), spoločnosti GTS Slovakia s.r.o., Líščie údolie 5, Bratislava 841 04, IČO: 31 366 929 (ďalej len „spol. GTS“) a spoločnosti eTel Slovensko s.r.o., Leškova 9/A, Bratislava 811 04, IČO: 35 786 744 (ďalej len „spol. eTel“), podaných proti rozhodnutiu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 331/14/2004 zo dňa 18.júna 2004 vo veci uloženia opatrenia podľa § 75 ods. 2 zákona a určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súvislosti s § 61 ods. 3 správneho poriadku rozhodol:

Rozhodnutie úradu č. 331/14/2004 zo dňa 18. júna 2004 sa v bode 1, bode 2 písm. a), písm. b) písm. c), písm. e), písm. g), písm. h), písm. j) a písm. m) mení a znie takto:

1) ukladá spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Nám. slobody 6, Bratislava, IČO 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“) dať do súladu terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení s terminológiou používanou v zákone a upraviť návrh zmluvy podľa technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie určených úradom a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,

2) určuje technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie:

a) ceny za služby prepojených volaní v prílohe D2 (Ceny ST za služby prepojených volaní) časti 3 Cenník návrhu zmluvy sa stanovia takto:

Priemerné minútové ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity podľa dokumentu „Commission Staff Working Paper - Technical Annexes of the Ninth Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package“ Annex 1 v časti 3.1 „Fixed to fixed interconnection charges“ (ďalej len „deviata správa“) sa priradia príslušnému štátu (ceny pod označením FIN(2) sa z výpočtu vylúčia).

Štát

Cena za prepojenie na miestnej úrovni

Cena za prepojenie cez jeden tranzit

Cena za prepojenie cez dva tranzity



Vytvorí sa poradie štátov podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit, pričom na prvom mieste bude štát s najnižšou cenou za prepojenie cez jeden tranzit a na poslednom mieste štát s najvyššou cenou za prepojenie cez jeden tranzit. Z takto získaného poradia sa vylúčia ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity uplatňované v tých štátoch, ktoré sa podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit umiestnili na prvom, druhom a treťom mieste ako aj v štátoch, ktoré sú na trinástom, štrnástom a pätnástom mieste.

Ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity pre štáty na štvrtom až dvanástom mieste sa prepočítajú na slovenské koruny (Sk) kurzom Národnej banky Slovenska platným od 18.6.2004.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

Cmu vzorec

Cmu –výška ceny za prepojenie na miestnej úrovni v Sk

Cmu i –výška ceny za prepojenie na miestnej úrovni v štáte i v Sk

pi –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

Psk –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

Ctl vzorec


Ctl -výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v Sk

Ctli - výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v štáte i v Sk

pi –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

Psk –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

ct2 vz


ct2 -výška ceny za prepojenie cez dva tranzity v Sk

Ct2i - výška ceny za prepojenie cez dva tranzity v štáte i v Sk

pi - počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

Psk - počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov (pi) sa vychádza z počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v roku 2003, pričom tento údaj musí byť odsúhlasený úradom. V prípade, že údaj o počte pevných liniek na 100 obyvateľov v roku 2003 nie je dostupný, použije sa údaj uverejnený v dokumente „Sixth report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory package – Annex 1 Telecommunications market data – str. 5 Incumbents’ and new entrants’ fixed lines per 100 inhabitants“.

Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike (PSK) sa použije údaj za rok 2003 uverejnený v dokumente „4th Report on Monitoring of EU Candidate Countries (Telecommunication Services Sector) – Fixed lines per 100 inhabitants in EUCCs str. 15“

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania,

V prípade, že sa niektorá zo strán zmluvy rozhodne účtovať samostatný poplatok za zostavenie volania, stanoví sa minútová cena za prepojenie takto:

Minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

cmumin vz

cmumin -minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v Sk

Cmu -priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk

pzvmu -poplatok za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v silnej prevádzke v Sk

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke sa zaCmu dosadí priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke a pzvmuza poplatok za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v slabej prevádzke.

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke sa zaCmu dosadí priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke a za pzvmupoplatok za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v strednej prevádzke.

Minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

ctlmin vz

ctlmin -minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v Sk

Ctl -priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk

pzvtl -poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v silnej

prevádzke v Sk

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke sa zaCtl dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke a za pzvtlpoplatok za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v slabej prevádzke.

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke sa zaCtl dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke a zapzvtl poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v strednej prevádzke.

Minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

ct2min vz

ct2min -minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v Sk

ct2 -priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk

pzvt2 -poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v silnej

prevádzke v Sk

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke sa zact2 dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke a za pzvt2poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v slabej prevádzke.

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke sa zaCt2 dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke a za pzvt2poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v strednej prevádzke.

b) záruka plnenia sa poskytuje obojstranne a jej výška sa určí ako 100 % salda vzájomných platieb za služby prepojených volaní za obdobie troch mesiacov ,

c) podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do prístupových bodov, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové body). V prípade, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch tretích strán, každý z účastníkov je povinný znášať svoje náklady na takéto prepojenie,

e) podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, musí byť umožnené odovzdávať volania do korporátnych sietí na úrovni tranzitných prístupových bodov. Rovnaká povinnosť platí aj pri odovzdávaní volaní do korporátnych sietí pripojených do siete podniku poskytujúceho verejnú sieť, ktorý žiada o prepojenie. V prípade ukončenia volaní na geografické číslo v sieti podniku poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie za predpokladu, že sieť spol. ST a podniku poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie je prepojená v tranzitnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod ukončenia volania, spol. ST odovzdá volanie v tomto tranzitnom prístupovom bode,

g) dohoda o testovaní prepojenia musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prepojení, pričom každá zúčastnená strana znáša náklady na testovanie ňou prevádzkovanej verejnej siete,

h) neuplatňovať sankciu z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prepojenej prevádzky počas prvých 12 mesiacov prevádzky, pričom prognózy prevádzky vykonávajú obidve zmluvné strany recipročne tak, že každá zmluvná strana vykonáva prognózy a dimenzovanie okruhov pre ukončenie volaní v sieti druhej zmluvnej strany (terminácia) a prognózy a dimenzovanie okruhov pre zostavenie volania v sieti druhej zmluvnej strany (originácia). Sankcie z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prevádzky po uplynutí prvých 12 mesiacov prevádzky uplatňujú obe strany vzájomne, pričom sankcia je uplatňovaná vždy voči tej zmluvnej strane, ktorá vykonáva prognózy a dimenzovanie okruhov,

j) na služby ST-A2, ICP-A2, ST-A3 a ICP-A3 sa aplikuje terminačný model, s výnimkou volaní na čísla z množín 0800 XXXXXX, 0801 XXXXXX až 0849 XXXXX, (pokiaľ sú pridelené pre službu volanie na účet volaného). Pri volaniach na čísla služieb s rozdelením poplatkov a služieb so zvýšenou tarifou operátor, v sieti ktorého volanie vzniklo vyberá poplatky od koncových užívateľov, pričom si ponechá čiastku zodpovedajúcu nákladom spojeným s prenosom volania na strane ním prevádzkovanej siete (origináciou volania) a zvyšnú časť ceny odovzdá podniku, v sieti ktorého je volanie ukončené.

m) v návrhu zmluvy nesmú byť zo služieb výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou vylúčené volania:

I. uskutočnené z prístupových liniek, ktoré sú určené pre voliteľné volacie programy s výnimkou programu ST Mini,

II. do mobilných sietí

Odôvodnenie:


V mesiacoch marec a apríl roku 2004 boli na Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, odbor ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) doručené návrhy spoločností: GlobalTel Slovakia s.r.o., Štefánikova 17/B, Bratislava 811 04, IČO: 35 816 091 (ďalej len „spol. GlobalTel“, podacie č. 119/14/2004), spol. GTS (podacie č. 155/14/2004), spol. eTel (podacie č. 214/14/2004), aby úrad v súlade s § 75 ods. 2 zákona vstúpil do rokovania o uzatvorení zmluvy o prepojení sietí medzi uvedenými spoločnosťami a spol. ST a žiadali, aby v prípade nedostatkov úrad uložil opatrenie a zároveň určil podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie. Na základe týchto návrhov úrad vstúpil do rokovaní medzi spol. ST a uvedenými spoločnosťami. V priebehu rokovaní na základe prezentovaných stanovísk rokujúcich podnikov úrad zistil nedostatky v niektorých častiach návrhu zmluvy o prepojení, ktorý vypracovala spol. ST, a teda boli naplnené zákonné predpoklady pre uloženie opatrenia a určenie podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie podľa § 75 ods. 2 zákona.

Dňa 07.05.2004 úrad spol. GlobalTel (podacie č. 223/14/2004), spol. GTS (podacie č. 222/14/2004), spol. eTel (podacie č. 224/14/2004), a spol. ST (podacie č. 221/14/2004) oznámil začatie správneho konania vo veci určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Úrad stanovil lehotu 10 dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.

Dňa 14.05.2004 bola na úrad doručená žiadosť spoločnosti Dial Telecom, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 792 191 (ďalej len „spol. Dial Telecom“, podacie č. 245/14/2004) o určenie podmienok prepojenia. Keďže spol. Dial Telecom by mohla byť rozhodnutím vydaným v už začatom konaní na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, úrad jej dňa 03.06.2004 (podacie č. 281/14/2004) oznámil , že sa stala účastníkom v správnom konaní začatom z vlastného podnetu úradu dňa 07.05.2004 a zároveň stanovil lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.

Na základe vyjadrení a návrhov účastníkov konania úrad zostavil okruh sporných otázok návrhu zmluvy o prepojení. Úrad s vyjadreniami účastníkov konania ako aj s okruhom sporných otázok oboznámil spol. ST listom(podacie č. 279/14/2004) zo dňa 01.06.2004. Spol. ST zaslala dňa 09.06.2004 úradu svoje vyjadrenie (podacie č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004).

Dňa 11.06.2004 úrad vyzval účastníkov konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie a určil lehotu na uplatnenie tohto práva do 15.06.2004. V tento deň toto svoje právo využili spol. GlobalTel, spol. GTS, spol. eTel a spol. ST.

Spol. GTS vo svojom vyjadrení k podkladom správneho konania zo dňa 14.6.2004 (podacie č. 322/14/2004) doplnila svoje argumenty ku všetkým bodom svojho podania.

Spol. eTel sa vo svojom liste zo dňa 15.06.2004 (podacie č. 325/14/2004) vyjadrila k podkladu rozhodnutia. V liste doplnila svoje pôvodné argumenty k problematike ceny za prepojenie, záruke, k bodom prepojenia a k spojovacím okruhom.

Spol. ST sa vo svojom liste zo dňa 16.06.2004 (podacie č. 326/14/2004; 11113-ORS/2004) vyjadrila k podkladu rozhodnutia , pričom sa zamerala na problematiku terminácie do siete druhej strany a originačný model volaní na čísla prístupu do siete internet.

Dňa 18.06.2004 vydal úrad prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil spol. ST dať do súladu terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení a upraviť návrh zmluvy, ktorý spol ST predložila úradu dňa 2.1.2003 podľa technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň určil technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie.

Dňa 21.06.2004 bolo prvostupňové rozhodnutie doručené všetkým účastníkom správneho konania.

Dňa 07.07.2004 boli úradu proti prvostupňovému rozhodnutiu doručené rozklady: spol. ST (podacie č. 363/14/2004; 11676-ORS/2004), spol. GTS (podacie č. 364/14/2004) a spol. eTel (podacie č. 365/14/2004).

Dňa 12.07.2004 zaslal úrad pod podacím č. 368/14/2004 spol. Dial Telecom, pod podacím č. 369/14/2004 spol. GlobalTel, pod podacím č. 370/14/2004 spol. ST, pod podacím č. 371/14/2004 spol. GTS a pod podacím č. 372/14/2004 spol. eTel rozklady podané proti prvostupňovému rozhodnutiu a všetkých účastníkov konania žiadal o vyjadrenie sa k týmto rozkladom v lehote do 10 dní od ich doručenia.

Dňa 27.07.2004 bolo úradu doručené od spol. GTS vyjadrenie sa k rozkladu spol. ST (podacie č. 419/14/2004) a od spol. ST vyjadrenie sa k rozkladom spol. GTS a spol. eTel (podacie č. 420/14/2004; 13094-ORS/2004).

Dňa 28.07.2004 bolo úradu od spol. eTel doručené vyjadrenie sa k rozkladu spol. ST (podacie č. 428/14/2004).

Dňa 05.08.2004 predložil úrad predsedovi úradu spolu s kompletným spisovým materiálom stanovisko k rozkladom spol. ST, spol. eTel, spol. GTS proti prvostupňvému rozhodnutiu (podacie č. 443/14/2004).

Dňa 06.08.2004 úrad oznámil spol. ST (podacie č. 444/14/2004), spol. Dial (podacie č. 445/14/2004), spol. eTel (podacie č. 446/14/2004), spol. GTS (podacie č. 447/14/2004) a spol. GlobalTel (podacie č. 448/14/2004), že odstúpil rozhodnutie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom druhostupňovému orgánu.

Dňa 09.08.2004 vyzval predseda úradu listom pod pod.č. 115/01/2004 spol. GTS, spol. GlobalTel, spol. ST, spol. eTel a spol. Dial aby sa pred vydaním rozhodnutia o rozklade vyjadrili k podkladu i k spôsobu jeho zistenia prípadne navrhli jeho doplnenie do 10 dní od doručenia listu.

Dňa 12.08.2004 spol. eTel zaslala faxom doplnenie k vyjadreniu sa k rozkladu spol. ST.

Svoje právo nazerať do spisu využili dňa 11.08.2004 spol. ST, dňa 13.08.2004 spol. GlobalTel, dňa 17.08.2004 spol. GTS a dňa 20.08.2004 spol. eTel.

Dňa 24.08.2004 bolo doručené vyjadrenie sa spol. ST (podacie č. 122/01/2004; 14879/ORS/2004) k podkladu rozhodnutia o rozklade.

Dňa 16.09.2004 bolo telefaxom a následne dňa 17.09.2004 doručené vyjadrenie sa spol. ST (138/01/2004; 14879-ORS/2004) k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie (vyjadrenie k vyjadreniam spoločností GTS a eTel).

Dňa 20.09.2004 predseda úradu o tejto skutočnosti upovedomil ostatných účastníkov konania a stanovil lehotu 2 dní na uplatnenie ich práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

Toto svoje právo využila spol. GTS svojím vyjadrením zo dňa 22.09.2004, ktoré bolo úradu doručené dňa 24.09.2004.

K bodu 1 rozhodnutia:

Úrad v tejto časti nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis. Podľa § 75 ods. 2 zákona úrad vstúpil na návrh do rokovaní o uzatváraní zmluvy o prepojení, pričom predmetom ďalšieho preskúmavania sa stal návrh zmluvy o prepojení, o ktorom podniky aj za účasti úradu rokovali. Preto aj uložené opatrenie by sa malo vzťahovať práve k tomuto návrhu zmluvy o prepojení. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že pri určovaní technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, v súlade s ktorými je potrebné, aby bol návrh zmluvy o prepojení upravený, úrad vychádzal zo skutočností, ktoré účastníci konania predložili vo svojich podaniach a vyjadreniach a aj zo zistení z priebehov rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení. Takže aj úradom určené podmienky sú reakciou na ten návrh zmluvy o prepojení, o ktorom podniky spolu rokovali. Preto predseda úradu zmenil túto časť rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti.

K rozkladu spol. ST všeobecne:

Spol. ST namieta, že napadnutým rozhodnutím i konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo vážne zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov spol. ST ako účastníka konania, keďže v samotnom konaní došlo k porušeniu zásad stanovených správnym poriadkom a samotné rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Keďže úrad spoľahlivo nezistil skutkový stav tak, ako mu to stanovuje § 3 ods. 4 správneho poriadku a rozhodoval o návrhu zmluvy, ktorý nie je obsahovo zhodný s návrhom, ktorý bol predmetom rokovania medzi spol. ST a ostatnými účastníkmi konania v čase, keď úrad začal správne konanie z vlastného podnetu, rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad si neobstaral potrebné podklady na rozhodnutie a v dôsledku toho v odôvodnení svojho rozhodnutia nepodložil svoje tvrdenia o naplnení dôvodov podľa § 75 ods. 2 zákona. Rozhodnutie je podľa názoru spol. ST vecne nesprávne a neobsahuje predpísané náležitosti.

Predseda úradu po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že tvrdenia spol. ST o tom, že rozhodnutím i konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo vážne zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov spol. ST ako účastníka konania správneho konania, sú neopodstatnené a nepravdivé. Pokiaľ ide o procesnú stránku, úrad od začiatku správneho konania konal so spol. ST ako s účastníkom konania a neodňal, ani neobmedzil spol. ST žiadne právo, ktoré jej z tohto postavenia z príslušných ustanovení správneho poriadku vyplývajú. Úrad v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 správneho poriadku spol. ST upovedomil ako známeho účastníka konania o začatí správneho konania. Spol. ST mala podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a podľa ods. 2 toho istého paragrafu jej úrad dal možnosť, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie, a to nie len pred vydaním rozhodnutia. Rovnako tejto spoločnosti bolo ako účastníkovi konania umožnené v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisov a ako to vyplýva zo zápisov, spol. ST dostala kópie všetkých dokumentov, o ktoré požiadala. Spol. ST nemôže robiť úrad zodpovedným za to, že tieto svoje práva nevyužila v takom rozsahu, v akom to pre ňu ako pre účastníka konania bolo potrebné. Pokiaľ ide o vecnú stránku rozhodnutia, predseda úradu sa k nej vyjadrí pri jednotlivých bodoch odôvodnenia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že úrad nerozhodoval o návrhu zmluvy, ale o opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a o technických a prevádzkových podmienkach prepojenia, pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 6 presne uvádza, z čoho pri určovaní technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny vychádzal. Okrem iného sú to skutočnosti, ktoré účastníci konania predložili vo svojich podaniach a vyjadreniach a zo zistení z priebehov rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení. Keďže rozhodnutie úradu vychádzalo z týchto skutočností, je zrejmé, že vychádzalo z toho návrhu zmluvy o prepojení, ktorý bol predmetom rokovania medzi podnikmi.

Podľa § 32 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom podľa § 34 ods. 4 aj dokazovanie patrí správnemu orgánu. Ako predseda úradu zistil z administratívneho spisu, úrad mal k dispozícii potrebné podklady na to, aby rozhodol v súlade s § 75 ods. 2. Pokiaľ spol. ST ako účastník konania zastávala názor, že nie sú pre vydanie rozhodnutia dostatočné, mala využiť svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a navrhnúť ich doplnenie. Predseda úradu považuje námietku neobstarania si podkladov na rozhodnutie za neopodstatnenú aj z toho dôvodu, že spol. ST vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2004 (pod. č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004) reagovala na právomoc úradu podľa § 32 ods. 2 druhá veta správneho poriadku vyjadrenú jednoduchou otázkou takým vyjadrením, ktoré s otázkou nesúviselo a spôsobom, ako keby bola práve táto spoločnosť správnym orgánom, ktorý určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie.

K rozkladom spol. GTS a spol. eTel všeobecne:

Obe spoločnosti zastávajú názor, že úrad pri určení technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, okrem iného, dostatočným spôsobom nezohľadnil právne postavenie spol. ST podľa § 76 ods. 8 zákona, a teda že jej práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa nového zákona, ako aj objektívne existujúci stav na príslušnom relevantnom trhu, ktorý sa vyznačuje neexistenciou významnejších možností pre konkurenčné aktivity iných účastníkov relevantného trhu, ako je spol. ST, ktorý stav je výsledkom dlhodobého nerešpektovania zákonných povinností touto spoločnosťou, ktoré má voči účastníkovi od 01.01.2003. Spolu s inými vadami napadnutého rozhodnutia sa vyššie uvedená skutočnosť prejavuje najmä v časti 2, písm. a) až c) a body g) a h) rozhodnutia.

V súvislosti s povinnosťou prepojenia sietí zostala spol. ST zachovaná povinnosť podľa § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z. (ďalej len „zákon o telekomunikáciách“), podľa ktorej cena vzájomného prepojenia musí byť založená na ekonomicky oprávnených nákladoch a nesmie byť podmienená platbou aj za tie časti verejnej telekomunikačnej siete alebo za tie telekomunikačné zariadenia, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby. Podrobnejším odôvodnením metodiky výpočtu ceny sa predseda úradu zaoberá v odôvodnení k jednotlivým bodom rozkladov (k písm. a)). Pokiaľ ide o zohľadnenie objektívne existujúceho stavu na príslušnom relevantnom trhu, tak takto zistený stav môže vychádzať iba z analýzy relevantného trhu, po ktorej podľa § 10 zákona nasleduje proces konzultácií, v ktorom úrad zohľadní v čo najväčšej možnej miere stanovisko dotknutého podniku, ako aj Európskej komisie a národných regulačných orgánov. Pritom spol. GTS vo svojom vyjadrení k rozkladu spol. ST vo vyjadrení k bodu 7 uvádza, že nesúhlasí s názorom spol. ST, že úrad nebol oprávnený rozhodovať podľa § 75 ods. 2 zákona, ak sa nezaoberal otázkou analýzy relevantného trhu, pretože podľa uvedeného odseku úrad môže konať aj v iných prípadoch. Spol. eTel vo svojom vyjadrení k rozkladu spol. ST v tejto súvislosti taktiež upozorňuje, že postup úradu podľa § 75 ods. 1, 2 zákona v súvislosti s prepojením podľa § 28 zákona nesúvisí s postupom úradu podľa § 16, na základe ktorého úrad vykonáva analýzu relevantného trhu a navyše postup podľa § 75 ods. 1, 2 zákona ani nepredpokladá vykonanie analýzy relevantného trhu pred prijatím opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, resp. rozhodnutia vo veci určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie.

Prepojenie je povinnosťou každého podniku poskytujúceho verejnú sieť, ktorý kontroluje prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete identifikovanému jedným alebo viacerými číslami v číslovacom pláne (§ 28 ods. 1 zákona), a to bez ohľadu na to, aké postavenie má na relevantnom trhu a v konaní podľa § 75 ods. 2 zákona úrad preskúmava návrh zmluvy o prepojení a zisťuje, či neobsahuje nedostatky uvedené v zákone, ktoré by mohli byť prekážkou uzavretia zmluvy o prepojení. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti predseda úradu považuje túto námietku za neopodstatnenú.

K jednotlivým bodom rozkladov:

K písm. a)

Spol. ST vo svojom rozklade namieta, že úrad nepreukázal, že pri stanovení metodiky výpočtu ceny vychádzal z nákladov spol. ST na poskytovanie prepojenia. Úrad môže určiť podmienky prepojenia a metodiku len za účelom, na ktorý ho splnomocňuje ustanovenie § 75 ods. 2 zákona, teda ak sú kumulatívne splnené podmienky ustanovené v tomto odseku. Keďže toto ustanovenie neobsahuje ďalšie podmienky, za ktorých úrad môže stanoviť metodiku výpočtu cien za prepojenie, je v tomto smere smerodajné ustanovenie § 22 ods. 1 zákona, a teda by mal pritom postupovať v súlade so základnými zásadami zákona pre určovanie metodiky výpočtu ceny za prepojenie uvedené na inom mieste zákona, aj keď postupuje podľa ustanovenia § 75 ods. 2. Povinnosti úradu stanoviť metódu kalkulácie cien, ktorá bude odrážať zákonné predpoklady a zároveň umožňovať spol. ST vytvárať primeraný zisk, zodpovedajú aj ustanovenia zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenách“). Kompetencia daná úradu v § 75 ods. 2 musí byť interpretovaná reštriktívne a úrad je oprávnený stanoviť len metodiku výpočtu, nie priamo cenu za prepojenie. Spol. ST dospela k záveru, že najmä komponent ceny „spracovanie volania pri prechode medzi tranzitnými oblasťami“ (tandem-tandem component) je pod jej nákladovou úrovňou a vzorec na výpočet prepojovacích cien stanovený úradom musí byť upravený, aby korešpondoval so skutočnými nákladmi vznikajúcimi v sieti Slovak Telecom.

Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade spol. ST ďalej uvádza, že úrad nemôže určovať metodiku výpočtu ceny prepojenia svojvoľne bez vzťahu k nákladovej orientovanosti cien. Určenie metodiky výpočtu ceny prepojenia a jej deklarovanie ako nezávislej od nákladov prepojenia spol. ST, navyše úplne obchádzajúc proces analýzy trhu na základe určenia podniku s významným vplyvom na trhu a uloženia opatrení zabezpečujúcich rozvoj súťaže, by bolo v rozpore s cieľom regulácie v zmysle článku 1 bodu 2 európskej smernice o prístupe, a preto je v tomto smere smerodajné ustanovenie § 22 ods. 1 zákona.

Úrad na strane 6 rozhodnutia uvádza vo všeobecnosti, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia v časti 1. Cena za prepojenie (str. 7) vyslovene uvádza, že pri rozhodovaní o určení metodiky výpočtu ceny za prepojenie vychádzal z porovnania cien za prepojenie navrhovaných spol. ST a cien za prepojenie uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch EÚ v roku 2003.

Rozhodnutie vychádza z ustanovenia § 75 ods. 2 zákona, podľa ktorého je úrad oprávnený okrem iného určiť metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Účelom takéhoto určenia je odstránenie zistených nedostatkov, ktoré spočívajú v tom, že by navrhovaná zmluva o prepojení obmedzovala súťaž na relevantnom trhu, poškodzovala iný podnik alebo užívateľa alebo jej obsah by bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo s opatrením úradu vydaným na základe tohto zákona. Vzhľadom k tomu, že predmetné ustanovenie upravuje riešenie sporov prístupu , prepojenia a spoločného umiestnenia a používania zariadení medzi podnikmi všeobecne, zákon ponecháva na uvážení úradu, akú metodiku použije. Ak sú teda naplnené podmienky ustanovenia § 75 ods. 2 zákona, úrad je oprávnený svojim rozhodnutím určiť takú metodiku výpočtu ceny, ktorá by odstránila nedostatky návrhu zmluvy.

Ustanovenie § 22 ods. 1, aplikácie ktorého sa spol. ST dovoláva, sa vzťahuje na ukladanie povinností tzv. významnému podniku, ktorý úrad určí na základe analýzy relevantného trhu, ak zistí, že na relevantnom trhu nie je efektívna súťaž. Konkrétne uvedené ustanovenie obsahuje reguláciu cien prístupu a povinnosť nákladovej orientácie. Takémuto určeniu a uloženiu povinností zároveň podľa § 17 ods. 1 zákona musí predchádzať ukončený proces konzultácií podľa § 10 zákona. Ak by úrad postupoval podľa tvrdení spol. ST, rozhodnutie by vychádzalo z predpokladu, že spol. ST bude určená za významný podnik, resp. že spol. ST je významným podnikom na určitom relevantnom trhu, a to bez dodržania zákonného postupu stanoveného pre takéto určenie, a tým by vlastne prejudikoval istý právny stav. Takýto postup však spol. ST sama namietala vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel. Spol. ST tak v rámci jedného konania určitú skutočnosť namieta, a to v prípade, keď na jej zohľadnenie upozorňuje iný účastník konania a zároveň sa jej vo vlastnom rozklade dovoláva a tvrdí, že úrad musí postupovať v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú iné vzťahy. Navyše pri dodržaní takéhoto postupu by úrad musel vychádzať z predpokladu a nie zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pritom práve porušenie tých ustanovení správneho poriadku, ktoré upravujú povinnosti správneho orgánu v súvislosti so spoľahlivým zistením stavu veci, namieta na viacerých miestach svojho rozkladu. Ako už predseda úradu uviedol vyššie, ustanovenie § 75 ods. 2 zákona upravuje riešenie sporov prístupu , prepojenia a spoločného umiestnenia a používania zariadení medzi podnikmi všeobecne. Ustanovenie nerozlišuje , či ide o podniky novovstupujúce na trh alebo o „inkumbenta“. Proces analýzy trhu na základe určenia podniku s významným vplyvom na trhu a uloženie opatrení zabezpečujúcich rozvoj súťaže nie je v tomto prípade vôbec nevyhnutný, pretože nesúvisí s postupom úradu podľa § 75 ods. 2 zákona, ani s ustanovením § 28 zákona, ktoré upravuje prepojenie sietí. Aplikácii ustanovenia § 22 predchádza postup podľa § 17 zákona (analýza relevantného trhu, ukončenie konzultácií, určenie významného podniku a uloženie regulácie cien prístupu a povinnosti nákladovej orientácie). Určenie metodiky výpočtu ceny za prepojenie predchádza zistenie, že navrhovaná zmluva o prepojení obsahuje zákonom uvedené nedostatky, pričom pre ich zistenie a preukázanie nie je nevyhnutné vykonávať analýzu relevantného trhu. Takýmto postupom by sa odďaľovalo vydanie rozhodnutia v tejto veci, a tým aj naplnenie zákonnej povinnosti prepojenia sietí, čo určite nie je v súlade s princípom liberalizácie v oblasti elektronických komunikácií.

Spol. ST sa na jednej strane dovoláva nákladovo orientovanej metodiky výpočtu ceny za prepojenie, no na druhej strane nepriamo akceptuje metódu určenú úradom, keďže navrhuje stanovený vzorec doplniť tak, aby zohľadňoval úroveň medzimestskej prevádzky. Metódu určenú úradom nepriamo akceptuje napriek tvrdeniu, že úrad v odôvodnení nepreukázal, že pri stanovení metodiky výpočtu ceny vychádzal z nákladov spol. ST na poskytovanie prepojenia. Vzhľadom k týmto rozporuplným a protichodným tvrdeniam, predseda úradu nepovažuje tieto tvrdenia spol. ST za dostatočne podložené a preukázané. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia ustanoveniami zákona o cenách. Úrad síce je podľa § 6 ods. 3 zákona cenovým orgánom podľa § 4 ods. 1 zákona o cenách, ale reguláciu vykonáva podľa zákona a nie podľa ustanovení zákona o cenách. Keďže ustanovenie § 75 ods. 2 zákona na aplikáciu § 22 ods. 1 zákona neodkazuje a ani nijako inak nie je s ním prepojený, nie je ustanovenie § 22 ods. 1 zákona pre postup úradu podľa § 75 ods. 2 zákona záväzné.

Za neodôvodnenú predseda úradu považuje aj pripomienku spol. ST, že úrad je podľa § 75 ods. 2 oprávnený stanoviť len metodiku výpočtu, nie priamo cenu za prepojenie, keďže úrad v rozhodnutí stanovil skutočne iba metodiku výpočtu a nie cenu za prepojenie.

Spol. GTS vo svojom rozklade a spol. eTel vo svojom rozklade zhodne žiadajú, aby zo vzorca určeného úradom bol odstránený prepočet cez koeficienty počtu liniek, to jest položka Pi/PSK. Ďalej žiadajú úrad, aby upresnil metodiku výpočtu ceny tak, že v prípade, ak bude účtovaný poplatok za zostavenie volania, pokladá sa tento poplatok za súčasť minútovej ceny za prepojenie vychádzajúcej z trojminútového volania, teda v takomto prípade sa účtovaná minútová sadzba musí znížiť o tretinu poplatku za zostavenie volania. Svoju požiadavku odôvodňujú tým, že zákon z hľadiska kalkulácie cien za prístup/prepojenie predpokladá použitie dvoch základných metodík, a to nákladovú a podporne metódu zohľadnenia cien na porovnateľných konkurenčných trhoch (tzv. benchmark), pričom metódu benchmarku v čistej forme bez zohľadnenia akýchkoľvek iných parametrov, považujú pri súčasnej absencii relevantných informácií o nákladoch na prepojenie, ich druhoch a pravidlách ich priradenia za jedinú objektívnu a navyše v takejto forme aj zákonom predpokladanú metódu určenia cien za prepojenie. Namietajú použitie údajov o počte pevných liniek na 100 obyvateľov Slovenskej republiky tak, ako ich dodá spol. ST, pretože postup, kedy má byť akékoľvek opatrenie závislé výlučne od údajov subjektu, voči ktorému opatrenie smeruje, je v hrubom rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia stavu veci. Namietajú absolútnu neprimeranosť a nevhodnosť použitia korekcie benchmarku cez koeficienty počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v SR a v ostatných štátoch, a to vzhľadom k tomu, že táto zvyšuje rozptyl hodnôt v opačnom smere. Požiadavku na spresnenie odôvodňujú tým, že bez uvedeného spresnenia by bol vytvorený priestor pre rôznu interpretáciu úradom určenej metodiky výpočtu ceny, čo by v konečnom dôsledku vytvorilo priestor pre budúci spor účastníkov so spol. ST o správnosti výkladu, ktorý môže byť prekážkou v ďalšom postupe v budúcich rokovaniach o uzatvorení zmluvy o prepojení.

Spol. ST vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel uvádza, že metóda benchmarkov v čistej forme bez zohľadnenia iných parametrov v žiadnom smere nezohľadňuje náklady spol. ST súvisiace s poskytovaním prepojenia, a teda nie je v súlade so zákonnou povinnosťou. Údaje o nákladoch boli doručené úradu a nie je pravdou, že neexistujú druhy a pravidlá priradenia nákladov. Rovnako vo svojom vyjadrení k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie v reakcii na pripomienky alternatívnych operátorov podáva vysvetlenie k ňou navrhovaným vzorcom.

Zákon skutočne predpokladá použitie dvoch základných metodík pre určenie cien za prepojenie. Podľa § 22 ods. 1 zákona je úrad oprávnený uložiť významnému podniku povinnosť stanoviť ceny tak, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s poskytovaním prístupu alebo prepojenia a aby do týchto cien neboli započítané aj tie náklady, ktoré nesúvisia s ich poskytovaním. Tomuto postupu musí predchádzať proces analýzy relevantného trhu a aj určenie významného podniku. Ak bola významnému podniku uložená táto povinnosť, úrad je oprávnený podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona žiadať, aby významný podnik preukázal, že ceny za ním poskytované služby sú určené podľa odseku 1. Úrad je oprávnený vyžadovať odôvodnenie cien, prípadne uložiť ich úpravu, pričom v súvislosti s touto úpravou je oprávnený zohľadniť ceny na porovnateľných konkurenčných trhoch. V oboch prípadoch však ide o určenie cien významnému podniku, teda takému podniku, ktorý má v zmysle § 16 zákona sám alebo spoločne s inými podnikmi také postavenie na relevantnom trhu, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov. Prvostupňové rozhodnutie úrad vydal podľa § 75 ods. 2 zákona, ktorý sa v súvislosti s určením metodiky výpočtu ceny za prepojenie neodvoláva na 22 ods. 1, resp. ods. 2, preto predseda úradu nemôže súhlasiť s vyjadrením, že metóda benchmarku v čistej forme je aj zákonom predpokladanou metódou určenia cien za prepojenie.

Zásada spoľahlivo zisteného stavu veci, čiže tzv. zásada materiálnej (objektívnej) pravdy je vyjadrením požiadavky, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli okrem iného „najlepšie skúsenosti“, ktoré sa pri podobných zmluvách využívajú v členských krajinách Európskej únie. Konkrétne pri stanovení ceny úrad odkazuje na 2 dokumenty. „Commission Staff Working Paper-Technical Annexes of the Ninth Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package Annex 1 v časti 3.1 Fixed to fixed interconnection charges“ (ďalej len „deviata správa“) a v prípade stanovenia počtu pevných liniek na 100 obyvateľov (Pi) sa vychádza z údajov odsúhlasených úradom alebo z dokumentu „Sixth report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory package-Annex 1 Telecommunications market data – str. 5 Incumbents‘ and new entrants’ fixed lines per 100 inhabitants“. Takže pokiaľ ide o položku Pi, táto nie je dosadzovaná výlučne spol. ST. Z údaju, ktorý má poskytnúť spol. ST, by mala vychádzať cena za prepojenie a nie spôsob, ktorým úrad stanovil metodiku výpočtu ceny . Opatrením úradu v tomto prípade je určenie metodiky výpočtu ceny za prepojenie prostredníctvom metódy benchmarkingu a nie je závislé výlučne od údajov subjektu, voči ktorému toto opatrenie smeruje. Metóda benchmarkingu vychádzajúca výhradne z cien platných v iných štátoch je neobjektívna vzhľadom na to, že nezohľadňuje špecifiká konkrétneho trhu. Úrad zvolil kritérium počtu pevných liniek na 100 obyvateľov, nakoľko tieto údaje sú všeobecne známe.
V bode 2 písm. a) rozhodnutia je cena stanovená ako priemerná minútová cena vychádzajúca z trojminútového volania. To znamená, že priemerná minútová cena v sebe zahŕňa aj tú časť ceny, ktorá súvisí so zostavením volania, pričom táto časť ceny je rozdelená na tri rovnaké časti a pripočítaná k minútovej cene. V prípade, že sa spol. ST rozhodne účtovať poplatok za zostavenie volania, musí adekvátne upraviť minútovú cenu a to tak, že od priemernej minútovej ceny vypočítanej v súlade s časťou 2 písm. a) rozhodnutia odpočíta jednu tretinu poplatku za zostavenie volania. (Ak bude priemerná minútová cena vychádzajúca z trojminútového volania napr. 90 halierov a ST sa rozhodne účtovať poplatok za zostavenie volania vo výške 30 halierov, musí účtovať minútovú cenu za prepojenie vo výške 80 halierov.)

Pri stanovení metodiky výpočtu ceny za prepojenie úrad musel vychádzať najmä z ustanovenia § 28 ods. 5 písm. b) zákona, podľa ktorého prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné a z ustanovenia § 76 ods. 8 zákona , podľa ktorého práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktorého určil úrad do 31. decembra 2003, zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa tohto zákona. Úrad rozhodnutím č. 8702/14/2002 zo dňa 20. septembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. októbra 2002, určil, že spol. ST (vtedy Slovenské telekomunikácie, a s.) má významný vplyv na telekomunikačnom trhu, a teda jej povinnosť podľa § 23 ods. 2 písm. b) zákona o telekomunikáciách vzťahujúca sa k cene vzájomného prepojenia, ktorá musí byť založená na ekonomicky oprávnených nákladoch a nesmie byť podmienená platbou aj za tie časti verejnej telekomunikačnej siete alebo za tie telekomunikačné zariadenia, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby, zostala nedotknutá. Pojem ekonomicky oprávnené náklady je však pojmom vychádzajúcim zo zákona o cenách, podľa ktorého úrad vykonával reguláciu cien a taríf za účinnosti zákona o telekomunikáciách. K určeniu metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za vzájomné prepojenie verejných telekomunikačných sietí, a tým aj k preskúmaniu, či cena vzájomného prepojenia je skutočne založená na ekonomicky oprávnených nákladoch však do 31. decembra 2003, teda do dňa, ktorý bol posledným dňom účinnosti zákona o telekomunikáciách, nedošlo, nakoľko zákon o telekomunikáciách nedával úradu právomoc zasahovať do návrhu zmluvy o prepojení. Zákon o telekomunikáciách umožňoval úradu pozastaviť výkon už uzavretej zmluvy o prepojení. Prvá zmluva o prepojení medzi spol. ST a alternatívnym operátorom (spoločnosťou ConnSpec Telekom, s.r.o.) bola uzavretá dňa 25.11.2003 a úradu bola predložená dňa 3.12.2003. Nadobudnutím účinnosti zákona dňa 1.1.2004 úrad vykonáva podľa § 6 ods.3 zákona reguláciu elektronických komunikácií podľa tohto zákona, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona sem patrí aj regulácia cien. Keďže aplikácia § 22 zákona vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti nie je možná a úrad už v zmysle § 6 zákona nemôže aplikovať ustanovenia zákona o cenách a jeho vykonávacie predpisy, zvolil metódu výpočtu ceny za prepojenie, ktorá vychádza z cien na trhoch s rozvinutou konkurenciou (benchmarking), ktoré tiež musia vychádzať z nákladovo orientovaných cien, ale ktorá zároveň zohľadňuje základné špecifikum slovenského trhu, ktorým je nízky počet pevných liniek na 100 obyvateľov a z toho vyplývajúca nižšia prevádzka v telefónnej sieti, ktorá sa prejavuje nižším využitím výhod vyplývajúcich z úspor z rozsahu a ktoré ako faktor majúci dominantný vplyv na výšku nákladov uvádza aj spol. ST vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel. Predseda úradu zohľadnil a uznal pripomienku oboch spoločností týkajúcu sa predloženia údaju o počte pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike (PSK) spol. ST. Cena by mala v záujme väčšej objektivity vychádzať z údajov, ktoré boli oficiálne publikované, keďže celá metodika výpočtu ceny za prepojenie vychádza z údajov dostupných širokej verejnosti. Takéto údaje sú uverejnené v dokumente “4th Report on Monitoring of EU Candidate Countries (Telecommunication Services Sector)” zo dňa 16 Decembra 2003, ktorý obsahuje údaje k 30.6.2003. Vzhľadom na to, že pri výpočte ceny sa má vychádzať z cien platných v roku 2003 podľa údajov zverejnených Európskou Komisiou je v záujme zachovania proporcionality a objektívnosti, aby aj údaj týkajúci sa počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike, vychádzal z údajov za rok 2003 uverejnených v oficiálnom dokumente Európskej Komisie.

K písm. b)

Spol. ST pod bodom 4 na str. 2 svojho rozkladu namieta, že rozhodnutie úradu ide v časti bodu 2 písm. b) nad rámec zákona, keď sa úrad v odôvodnení odvoláva na poškodzovanie súťažiteľa, s ktorým sa zmluva uzatvára, oproti iným (napr. mobilným operátorom), čo však nie je zákonným dôvodom na rozhodovanie a vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia, lebo podľa tvrdenia spol. ST zákonným dôvodom je poškodzovanie iného súťažiteľa než toho, s kým sa zmluva uzatvára. Toto svoje tvrdenie opakuje v časti písm. b) na str. 8 rozkladu a rovnako aj vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie. Tomuto tvrdeniu však odporuje vyjadrenie spol. ST na strane 5 rozkladu, kde uvádza: „ Jedným z uvedených účelov podľa ustanovenia § 75 ods. 2 je dosiahnutie efektívnej súťaže a vzájomné nepoškodzovanie sa strán neprimeranými zmluvnými podmienkami.“ Tieto navzájom si odporujúce tvrdenia jedného účastníka konania predseda úradu považuje za účelové, keď v jednom prípade sa určitý spôsob aplikácie zákona prezentuje ako prekročenie právomoci správneho orgánu a v druhom prípade sa takejto aplikácie dovoláva, resp. svoje tvrdenia takouto aplikáciou zákona argumentuje.
Podľa názoru predsedu úradu, a ako to vyplýva aj z vyjadrenia odboru ekonomickej regulácie ako prvostupňového orgánu, ustanovenie § 75 ods. 2 pojednáva o navrhovanej zmluve, resp. o návrhu zmluvy. Úrad v rámci konania podľa tohto ustanovenia preskúmava návrh zmluvy, ktorý je potrebné v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka chápať ako jednostranný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje jednému, príp. viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a súčasne vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Z úradnej činnosti v súvislosti s iným konaním je úradu známe, že rovnaký názor na interpretáciu § 43a Občianskeho zákonníka má spol. ST. Preto ako prvostupňový orgán, aj predseda úradu zastáva názor, že v prípade ustanovenia § 75 ods. 2 zákona môže návrh zmluvy o prepojení poškodzovať adresáta návrhu, a teda že zákonným dôvodom je poškodenie ktoréhokoľvek iného podniku, ktorý je odlišný od podniku, ktorý je navrhovateľom, resp. predkladateľom vlastného návrhu zmluvy o prepojení.

Spol. ST vo viacerých vyjadreniach uvádza, že alternatívni operátori vstupujúci na trh pre ňu predstavujú riziko. Pre podporu svojho vyjadrenia uvádza negatívne skúsenosti s počiatkom liberalizácie na jednotlivých európskych trhoch. Spol. ST nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by skutočne preukazoval, že spol. ST má z vlastných skúseností (z obchodnej praxe, resp. z už existujúcich zmluvných vzťahov s alternatívnymi operátormi žiadajúcimi o prepojenie) odôvodnenú obavu z ich platobnej neschopnosti. Predseda úradu rovnako nemôže súhlasiť s tvrdením spol. ST, že poskytovanie služieb pod nákladové ceny je poskytovaním služieb zadarmo.

Spol. ST dáva do pozornosti prípadný zásah regulátora obmedzujúci možnosť prerušenia poskytovania služieb v prípade neplnenia záväzkov zo strany alternatívneho operátora v prospech koncového užívateľa, pričom vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade opakuje, že nemôže predvídať rozhodnutie úradu v prípade, že by mal rozhodovať s prihliadnutím na záujmy koncového užívateľa. Predseda úradu zastáva názor, že zásah úradu do zmluvných vzťahov medzi dvoma podnikmi je s ohľadom na ustanovenia zákona veľmi obmedzený. Na takéto prípady sa vzťahuje ustanovenie § 75 zákona, kde úrad podľa ods. 1 na návrh rozhoduje o uložení povinnosti uzavrieť určitú, zákonom presne pomenovanú zmluvu alebo o zamietnutí žiadosti. Podľa ods. 2 je úrad oprávnený preskúmavať navrhovanú zmluvu a v prípade zistenia zákonom uvedených nedostatkov je oprávnený uložiť opatrenie a tiež je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Podľa ods. 3 je úrad oprávnený za zákonom stanovených podmienok pozastaviť výkon zákonom vymenovaných zmlúv. Úrad môže zasahovať do vzťahov medzi podnikmi iba prostredníctvom týchto konaní a iba týmito prostriedkami.

Spol. ST tiež namieta, že úrad nijako neodôvodnil zmenu kalkulácie záruky spočívajúcu vo vylúčení prognózovaných platieb za služby implementácie siete.

Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade ďalej uvádza, že výška bankovej záruky bola už v rámci ústupkov spol. ST znížená na úroveň, ktorá momentálne plne nezohľadňuje ani predpokladaný skutočný objem faktúr, pretože pre účely stanovenia výšky bankovej záruky sa počet minút počíta cez cenu za jednoduchý tranzit a nie je zohľadnená cena za dvojitý tranzit. Pôvodne bola cena za dvojitý tranzit zohľadnená vo výške 150 % platieb namiesto súčasne ponúkaných 100 % platieb za služby prepojených volaní. Zároveň trvá na tom, aby banková záruka obsahovala i platby za služby implementácie siete, pretože podľa súčasných ustanovení návrhu zmluvy o prepojení môže nastať situácia, že vystavená faktúra bude splatná až v momente, keď napríklad prepojovací okruh už bude zriadený, resp. keď na jeho zriadenie bude vynaložená značná časť finančných prostriedkov. Spol. ST by bola potom nútená žiadať, aby poplatky za služby implementácie siete boli zaplatené skôr, než by pristúpila k realizácii uvedených služieb.

Podľa časti 1.1 Prílohy C1 návrhu zmluvy o prepojení služby implementácie siete ST zahŕňajú služby spojovacích okruhov, implementáciu smerovacieho mechanizmu pre prepojené volania a testovanie. Podľa Prílohy 1: „Výpočet výšky záruky plnenia podľa odseku 7.2“ návrhu zmluvy sa do výpočtu záruky započítava xxx% predpokladanej fakturácie za spojovacie okruhy. Vzhľadom na písmeno c) bodu 2 výroku rozhodnutia, podľa ktorého podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodov prístupu, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové body), pričom v prípade, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch tretích strán, každý z účastníkov je povinný znášať svoje náklady na takéto prepojenie, je požiadavka spol. ST, aby do záruky plnenia boli započítané aj platby za služby implementácie siete neodôvodnená. V takom prípade by vlastne boli do záruky plnenia započítané aj platby, ktorými sa majú pokryť náklady, ktoré nevznikli spol. ST, nakoľko táto spoločnosť nie je tým podnikom, ktorý zriaďuje spojovacie okruhy.

Podľa časti 1.1 „Vopred uhrádzané poplatky“ Prílohy F (Účtovanie) na základe záväznej objednávky služby podľa odseku 2.2 Prílohy E2 (Obstarávanie) budú ST IC-Partnerovi fakturovať zriaďovacie poplatky za objednané služby implementácie siete ST v plnej výške.
Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti cituje „Prílohu F (Účtovanie)“ návrhu zmluvy o prepojení, ktorý bol spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. označený za obchodné tajomstvo

Na základe vyššie uvedených skutočností predseda úradu dospel k nasledujúcemu záveru. V prípade, že podnik žiadajúci o prepojenie sa rozhodne využiť „dodávku“ spojovacích okruhov od spol. ST, táto spoločnosť fakturuje zriaďovacie (jednorazové) poplatky ––––––––- na základe záväznej objednávky služby. Vzhľadom na to, že obdobie odo dňa fakturácie do splatnosti faktúry (xxx dní) je podstatne kratšie ako je maximálne obdobie od vzniku objednávky do termínu zriadenia spojovacích okruhov (3,6,resp. 12 mesiacov), spol. ST má dostatok priestoru na to, aby zinkasovala poplatok za zriadenie okruhov pred tým ako tieto okruhy začne v skutočnosti zriaďovať. Nie je preto dôvod, aby poplatok za zriadenie okruhov bol súčasťou záruky plnenia.

Pravidelne sa opakujúce ročné platby za spojovacie okruhy spol. ST fakturuje v ––––– výške vždy xxx mesiacov vopred. To znamená, že spol. ST dokáže vystaviť faktúru s dostatočným predstihom tak, aby mohla v prípade, že IC-Partner túto faktúru včas neuhradí, prestať poskytovať službu spojovacích okruhov. Ani v tomto prípade teda nie je dôvod na to, aby poplatky za službu spojovacích okruhov boli zahrnuté do výpočtu záruky plnenia.

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich rozkladoch žiadajú, aby povinnosť poskytnúť záruku bola obojstranná a jej výška bola určená ako 100 % salda vzájomných platieb za prepojené volania za obdobie maximálne dvoch mesiacov. Svoju požiadavku odôvodňujú zákazom diskriminácie v súlade s § 28 ods. 5 zákona. Obojstrannosť (reciprocita) v tzv. synalagmatických právnych vzťahoch je základným výrazom nediskriminačného charakteru zmluvného vzťahu, pričom vzťah vznikajúci pri vzájomnom prepojení je typickým príkladom synalagmatického právneho vzťahu a v záujme naplnenia zákonnej požiadavky zákazu diskriminácie musia byť práva a povinnosti zmluvných strán koncipované recipročne. Pri využití všetkých inštitútov, ktoré má spol. ST k dispozícii objektívne nie je možné, aby jej pohľadávka voči účastníkom presiahla cenu účtovanú za dvojmesačné obdobie.

Uplatnenie bankovej záruky by malo predstavovať čo najmenšiu prekážku vstupu na trh a zároveň by malo vytvoriť také podmienky, aby podniky neboli vystavované nadmernému riziku. Napriek tvrdeniu spol. ST v bode 1 na strane 2 rozkladu, že viazanie prostriedkov na účte nie je obsahom štandardne poskytnutej bankovej záruky, ktoré však nie je podložené žiadnymi dôkazmi, spol. eTel predložila dôkaz, ktorý preukazuje práve opak, a to, že viazanie peňažných prostriedkov na účte v banke, ktorá záruku poskytla, je bežnou požiadavkou bánk na žiadateľa, keďže aj banky sú podnikateľskými subjektami, ktoré za účelom ochrany vlastného podnikania, vyžadujú od svojich žiadateľov určité záruky a zabezpečujú si svoje vlastné pohľadávky.

Výška záruky by mala zohľadňovať obojsmernú prevádzku, a teda by sa nemala stanovovať výlučne na základe prevádzky do siete spol. ST, keďže tu existuje predpoklad, že nezanedbateľná časť prevádzky bude smerovať aj zo siete spol. ST do siete ostatných podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť. Banková záruka by nemala obsahovať platby za služby implementácie siete, nakoľko tieto podnik žiadajúci o prepojenie uhrádza podľa Prílohy D1 (Ceny ST za služby súvisiace s implementáciou siete) návrhu zmluvy o prepojení osobitne, a to jednak ako jednorazový poplatok za zriadenie okruhu a aj ako ročný poplatok za používanie okruhu. Stanovenie záruky vo výške 100% salda vzájomných platieb za služby prepojených volaní za obdobie 3 mesiacov je dostatočné. Spoločnosť, v prospech ktorej má byť záruka vystavená, má k dispozícii prostriedky v hodnote trojmesačného rozdielu prepojenej prevádzky. Ak teda spoločnosť poskytujúca záruku neuhradí faktúru za prepojené volania včas, má spoločnosť, v prospech ktorej má byť záruka vystavená, dostatok času na to, aby v súlade s Článkom 15 návrhu zmluvy okamžite ukončila zmluvu doručením písomnej výpovede. Úrad prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s účelom zákona vyjadreným v § 1 ako „vytvorenie podmienok na rozvoj konkurencie založenej na modernej a kvalitnej infraštruktúre“, a preto je jeho povinnosťou vytvoriť pre všetky podniky také podmienky, ktoré im umožnia modernú a kvalitnú infraštruktúru rozvíjať, a tým skvalitňovať služby, čo je zase v záujme podpory užívateľov elektronických komunikácií. Pritom podpora záujmov užívateľov elektronických komunikácií je taktiež účelom zákona. Je už potom len na zvážení toho ktorého podniku, ako čo najlepšie využije podmienky vytvorené úradom.

K písm. c)

Spol. ST v rozklade namieta, že úrad nesprávne zistil skutkový stav, pretože poskytnutím služby In-Span prepojenie, teda prepojenia sa v bezprostrednej blízkosti bodu prístupu, v prípade In-Span Building až na hranici bodu prístupu, spol. ST umožňuje podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodov prístupu. Aj vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade na str. 3 písm. c) umožnenie využívania okruhov do bodu prístupu iných ako ponúkaných ST trvá na preukázateľnej skutočnosti, že riešenie In-Span poskytuje možnosť využívania okruhov iných ako ponúkaných spol. ST až do bodu prepojenia s odôvodnením, že : „Uvedený druh realizácie prepojenia umožňuje alternatívnemu operátorovi priviesť celý svoj optický kábel „priamo“ do bodu prístupu s tým, že v priestoroch bodu prístupu mu spoločnosť Slovak Telecom aj prenajme „intrabuildingový“ okruh umožňujúci realizáciu prepojenia, ktorý spoločnosť Slovak Telecom aj prevádzkuje.“ Spol. ST ďalej namieta, že rozhodnutie úradu zároveň nespĺňa dôvody podľa § 75 ods. 2 zákona, keďže sa nezaoberá otázkou analýzy relevantného trhu prepojenia a úrad nemôže bez analýzy uvedeného trhu určiť, či sú na ňom naplnené dôvody na uplatnenie oprávnení podľa § 75 ods. 2 zákona. Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade v tejto súvislosti ďalej uvádza, že § 75 ods. 2 zákona nemožno vykladať nezávisle od procesu analýzy trhov, keď uvedené opatrenia, ku ktorým úrad nepriamo smeruje sú priamo definované ako opatrenia, ktoré možno uložiť len na základe analýzy trhu a určenia podniku s významným vplyvom s prihliadnutím na ich primeranosť a účelnosť v súlade s cieľmi a princípmi regulácie.

Predseda úradu je nútený poukázať na zjavný rozpor v tvrdeniach uvedených v rozklade spol. ST k bodu c) rozhodnutia. Spol. ST na jednej strane tvrdí, že umožňuje podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodu prístupu, no v tej istej časti svojho stanoviska definuje „In span- prepojenie“ ako „prepojenie v bezprostrednej blízkosti bodu prístupu“ a prepojenie „In- span building“ ako „prepojenie sa až na hranici bodu prístupu“. V oboch prípadoch, teda v prípade „In- span prepojenia“ , ako aj v prípade „In- span building“ prepojenia, v žiadnom prípade nejde o vlastné okruhy, ktoré by podniky žiadajúce o prepojenie mohli priviesť až do prístupového bodu. Podniky žiadajúce o prepojenie môžu vlastné okruhy priviesť len do bezprostrednej blízkosti prístupového bodu, resp. len na hranicu prístupového bodu. Samotná spol. ST tak potvrdzuje závery, ku ktorým dospel úrad v rámci konania a teda, že podmienky stanovené v návrhu zmluvy o prepojení neumožňujú podnikom žiadajúcim o prepojenie priviesť vlastný spojovací okruh až do prístupového bodu.

Predseda úradu už na inom mieste uviedol, že ustanovenie § 75 ods. 2 dáva úradu právomoc uložiť akékoľvek opatrenie, prípadne určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie, ktoré by odstránili nedostatky návrhu zmluvy o prepojení, pričom tieto opatrenia, resp. určené podmienky môžu smerovať voči akémukoľvek podniku. V správnom konaní podľa tohto ustanovenia úrad preskúmava návrh zmluvy o prepojení a zisťuje, či neobsahuje nedostatky uvedené v zákone, ktoré by mohli byť prekážkou uzavretia zmluvy o prepojení. Cieľom analýzy relevantného trhu podľa § 16 zákona je zistiť, či na relevantnom trhu je efektívna súťaž, čiže taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. Pre posudzovanie, či ide o podnik, ktorý má významný vplyv na relevantnom trhu, tzv. významný podnik, zákon stanovil úradu vyhodnotiť 13 kritérií. Procesom analýzy teda úrad zisťuje postavenie podniku a jeho ekonomickú silu na relevantnom trhu a nie obsah ním navrhovaných zmlúv. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Zákon v ustanovení § 75 ods. 2 nestanovil, aké dôkazy musí nevyhnutne vykonať, a tak úrad nebol povinný analýzu vykonať.

Spol. GTS vo svojom vyjadrení sa k rozkladu spol. ST a rovnako aj spol. eTel vo svojom vyjadrení zhodne namietajú, že spol. ST nesprávne opisuje situáciu najmä z toho dôvodu, že prepojenie sa neodohráva v „bode prístupu“, ale v bode prepojenia a tým, že ktorákoľvek strana označí lokalitu vo svojej sieti za „prístupový bod“, nevyplýva jej právo vyžadovať od druhej strany poplatky za infraštruktúru do tejto lokality. Podľa ich názoru každá strana musí znášať náklady na prepojenie svojej infraštruktúry do dohodnutého bodu prepojenia.

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich rozkladoch žiadajú, aby úrad doplnil svoje rozhodnutie v tejto časti tak, že určí body prepojenia, pričom za obvyklé body prepojenia žiadajú určiť body prepojenia , ktoré sú lokalizované mimo prevádzkových priestorov zainteresovaných strán a do ktorých je možné zriadiť spojovacie okruhy viacerých podnikov v potrebných kapacitách a umiestniť zariadenia nevyhnutné pre prepojenie oboch účastníkov prepojenia. Zároveň žiadajú, aby úrad určil, že každý účastník prepojenia znáša náklady na zriadenie a prevádzkovanie vlastných spojovacích okruhov do bodu prepojenia a obaja účastníci spoločne znášajú rovným dielom náklady na zariadenie bodu prepojenia (prepájací rozvádzač a jeho kabeláž). Svoju požiadavku odôvodňuje tým, že z ustanovenia § 28 ods. 4 zákona vyplýva, že dohoda strán o bode/bodoch prepojenia predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení. Vzhľadom k absencii bližšej zákonnej definície obvyklosti bodov prepojenia majú za to, že pri napĺňaní obsahu tohto pojmu je nevyhnutné vychádzať z praxe podnikov pri vzájomnom prepájaní sietí v Slovenskej republike. Vzhľadom ku skutočnosti, že spol. ST odmieta umiestnenie zariadení účastníkov potrebných na prepojenie vo vlastných priestoroch, navrhujú, aby bol bod prepojenia umiestnený u tretej strany, konkrétne v lokalitách univerzitných a akademických výpočtových centier, čo by malo priaznivý efekt pre všetky zúčastnené podniky a zároveň by tak bolo podporované budovanie komunikačnej infraštruktúry v centrách vzdelanosti Slovenska.

Spol. ST vo svojom vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel uvádza, že požadované označenie priestorov tretej strany ako bodu prepojenia predstavuje neoprávnený zásah regulátora do obchodných vzťahov týkajúcich sa prepojenia a narúša zmluvnú slobodu nad rámec zákonného oprávnenia úradu. Požiadavka, aby úrad zadefinoval bod prepojenia a uložil povinnosť sa v týchto bodoch prepojiť, je neobvyklá, nie je v súlade s novým regulačným rámcom a nie je to ani bežný prístup v krajinách EÚ. Spol. ST obvyklý bod prepojenia chápe z pohľadu definovania technických charakteristík miesta prepojenia a ňou ponúkané modely fyzickej realizácie prepojenia plne korešpondujú s tým, ako je bod prepojenia chápaný v krajinách EÚ a tiež v rámci legislatívy SR. Body SITEL a SIX sú body prestupu používané alternatívnymi operátormi. Ďalej spol. ST uvádza, že je na mieste a spravodlivé, aby si plne premietla náklady, ktoré jej prepojením vznikajú, do ceny prepojenia, keďže prepojenie pre ňu predstavuje povinnosť uloženú zo zákona, pričom rovnako má za povinnosť poskytovať prepojenie za nákladovo orientované ceny. Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia – doplnenie ďalej dodáva, že výlučne operátor poskytujúci prepojenie rozhoduje, ktoré miesta v jeho sieti sú vhodné na prepojenie a tieto body určuje vzhľadom na zachovanie integrity svojej siete a technickej uskutočniteľnosti tak, aby boli splnené uvedené podmienky podľa Smernice o prístupe.

Znášaním nákladov na zriadenie a prevádzkovanie vlastných spojovacích okruhov do bodu prepojenia a znášaním vlastných nákladov na zariadenie bodu prepojenia lokalizovaného mimo priestorov zainteresovaných strán sa rozumie znášanie nákladov súvisiacich so zriadením a prevádzkovaním vlastných spojovacích okruhov a zariadením bodu prepojenia v priestoroch tretích strán. Aj keď v tomto prípade úrad nemá v právomoci rozhodnúť o povinnostiach tretích strán, konkrétne o povinnosti poskytnúť svoje priestory na prepojenie, pretože takéto riešenie je podmienené výhradne vzájomnou dohodou zmluvných partnerov, vrátane poskytovateľa priestoru na zriadenie bodu prepojenia, je potrebné upraviť podmienky prepojenia pre prípad, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch tretích strán. Vzhľadom k tomu, že spol. ST odmieta realizáciu prepojenia formou kolokácie, teda umiestnenia zariadení alternatívneho operátora v jej priestoroch, je vysoko pravdepodobné, že podniky budú nútené dohodnúť sa na prepojení v priestoroch tretích strán. S ohľadom na ustanovenie § 28 ods. 5 písm. a) zákona, podľa ktorého má byť prepojenie umožnené za nediskriminujúcich podmienok (takže aj bez ohľadu na to, kto o prepojenie žiada) a podľa ods. 4 toho istého ustanovenia je podnik zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, predseda úradu považoval za potrebné upraviť návrh zmluvy o prepojení tak, aby bol v súlade s týmito ustanoveniami zákona. .

Podľa návrhu zmluvy o prepojení spol. ST umožňuje podnikom žiadajúcim o prepojenie využiť službu „Customer– sited prepojenie“ a „In- span prepojenie“. Pri „Customer- sited prepojení“ sa bod prepojenia nachádza na spoločne dohodnutom mieste vo vnútri bodu prestupu IC Partnera (podnik žiadajúci o prepojenie). Spol. ST prevádzkuje multiplexné zariadenie v prístupovom bode spol. ST a v bode prestupu IC Partnera. Spol. ST poskytuje a prevádzkuje optický kábel za účelom spojenia prístupového bodu spol. ST a bodu prestupu. Za zriadenie a prevádzku spojovacích okruhov si spol. ST účtuje poplatky. Vzhľadom na to, že vyššie uvedený spojovací okruh spája bod prepojenia (ten je umiestnený vo vnútri bodu prestupu IC Partnera) s prístupovým bodom spol. ST, berúc do úvahy ustanovenie § 28 ods. 4 posledná veta zákona, podľa ktorého je podnik zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, je požiadavka spol. ST, aby podniky žiadajúce o prepojenie platili tejto spoločnosti za pripojenie/odpojenie, zmenu a ročný poplatok za spojovacie okruhy v rozpore s § 28 ods.4 zákona. Podniky žiadajúce o prepojenie by nemali platiť za časť siete, za prevádzkyschopnosť ktorej je v zmysle zákona zodpovedná spol. ST.

V prípade „In- span prepojenia“ sa podľa návrhu zmluvy o prepojení bod prepojenia nachádza na spoločnom dohodnutom mieste mimo priestorov oboch strán. Každá strana prevádzkuje svoje multiplexné zariadenie na svojej strane spojovacieho okruhu. Spojenie medzi multiplexormi sa bude realizovať prostredníctvom optického kábla. „In- span prepojenie“ (ISI) ponúka spol. ST v dvoch variantoch. ISI Building, pri ktorom je bodom prepojenia vonkajšia stena nultej káblovej šachty alebo káblovej komory, kde optické káble poskytnuté IC Partnerom vstupujú do prístupového bodu. Pri tomto variante prepojenia IC Partner postupuje spol. ST vlastnícke práva súvisiace s káblom na spol. ST strane bodu prepojenia.

ISI Footway, pri ktorom je bod prepojenia v mieste, kde kábel poskytovaný IC Partnerom vstupuje do šachty pod „footway skriňou“, IC Partner postupuje spol. ST vlastnícke práva súvisiace s časťou optického kábla medzi šachtou a „footway skriňou“.

Aj v prípade „In- span prepojenia“ požaduje spol. ST od podnikov žiadajúcich o prepojenie poplatok za pripojenie/zmenu/odpojenie a ročný poplatok za spojovací okruh. V prípade „In- span prepojenia“ je bod prepojenia v závislosti od variantu prepojenia na vonkajšej stene nultej káblovej šachty alebo káblovej komory, kde optické káble poskytnuté IC Partnerom vstupujú do prístupového bodu spol. ST alebo v mieste, kde kábel poskytovaný IC Partnerom vstupuje do šachty pod „footway skriňou“, pričom spojenie bodu prepojenia a prístupového bodu spol. ST zabezpečuje spol. ST, za čo si účtuje poplatky. Aj v tomto prípade teda spol. ST požaduje poplatky za časť siete, ktorá je na strane siete prevádzkovanej touto spoločnosťou za bodom prepojenia, teda za tú časť siete, za ktorej prevádzkyschopnosť je v zmysle zákona zodpovedná spol. ST, čo je podľa názoru predsedu v rozpore s ustanovením § 28 ods. 4 zákona. Predseda úradu súhlasí s tvrdením spol. ST, podľa ktorého je namieste a spravodlivé, aby si táto spoločnosť plne premietla náklady, ktoré jej prepojením vznikajú , do ceny prepojenia, avšak toto „premietnutie“ nákladov musí byť v súlade s § 28 ods.5 písm. b), podľa ktorého prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné.

Na základe vyššie uvedených skutočností predseda úradu dospel k záveru, že modely fyzickej realizácie prepojenia, tak ako sú uvedené v návrhu zmluvy o prepojení sú v rozpore s § 28 ods.4 a ods. 5 písm. b) zákona, a preto predseda rozhodol tak ako je uvedené v bode 2 písm. c) výroku rozhodnutia.

Určenie obvyklých bodov prepojenia. Účastníci konania predložili názory, resp. výklad obsahu pojmu obvyklý bod prepojenia, pričom rovnako konštatujú, že zákonná definícia tohto pojmu chýba. Kým spol. GTS a eTel navrhujú, aby sa pri napĺňaní obsahu tohto pojmu vychádzalo z praxe podnikov pri vzájomnom prepájaní sietí v SR, spol. ST ho chápe z pohľadu definovania technických charakteristík miesta prepojenia a tvrdí, že toto jej chápanie korešponduje s chápaním tohto pojmu v krajinách EÚ a tiež v rámci legislatívy SR. Spol. ST však nepredložila žiaden dôkaz, že jej chápanie obsahu pojmu korešponduje s chápaním v rámci legislatívy SR, keď vo svojej odpovedi na žiadosť o stanovisko (podacie č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004) na str. 3 k bodu 3. Body prepojenia sama konštatuje: „Zákon hovorí o prepojení v obvyklých bodoch, no bližšie ich nedefinuje.“ Pri určovaní bodu prepojenia je každý operátor povinný splniť podmienky uvedené v zákone a nie podmienky uvedené v Smernici o prístupe. Ustanovenia smernice nenastupujú automaticky namiesto zákona.

Predseda úradu je nútený konštatovať, že ustanovenia zákona sa skutočne nezaoberajú definíciou pojmu obvyklý bod prepojenia a nedávajú žiaden „návod“, ktorý by umožnil úradu spoľahlivo určiť obsah a význam tohto pojmu bez zákonnej definície. Zákon neuvádza, v akom rozsahu je pre obvyklosť bodu prepojenia potrebné brať do úvahy technické charakteristiky miesta prepojenia a prax podnikov (prípadne len alternatívnych operátorov) pri vzájomnom prepájaní sietí, resp. čo je dôležitejšie. Predseda úradu rovnako súhlasí s názorom prvostupňového orgánu, že úrad nemôže vo svojom rozhodnutí, ktorého obsahom sú podmienky zmluvy o prepojení medzi presne špecifikovanými subjektami (§ 28 zákona), ukladať povinnosti tretím stranám. Rovnako opatrenia, ktoré úrad uloží na odstránenie zistených nedostatkov, by sa mali vzťahovať na subjekty, ktoré by mali uzavrieť zmluvu o prepojení, resp. na zmluvné vzťahy medzi týmito subjektami a nie na prípadné zmluvné vzťahy s tretími stranami.

K písm. d)

Spol. ST namieta, že úrad sa nezaoberá otázkou analýzy relevantného trhu (trhu prepojenia) a bez analýzy trhu nemôže určiť, či sú na ňom naplnené dôvody na uplatnenie oprávnení podľa § 75 ods. 2 zákona. Z ustanovenia § 75 zákona vyplýva, že ustanovuje právomoc úradu v prípadoch riešenia sporov, napr. prepojenia medzi podnikmi, pričom sa vôbec nezaoberá postavením resp. pozíciou týchto podnikov na trhu. Zo znenia ustanovenia ods. 2 vyplýva, že dôvodom pre uloženie opatrení a prípadné určenie podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie je zistenie nedostatkov, ktoré spočívajú v tom, že navrhované zmluvy o prepojení by obmedzovali súťaž na relevantnom trhu, poškodzovali iný podnik alebo užívateľa alebo ich obsah by bol v rozpore s ustanoveniami zákona alebo s rozhodnutím, alebo opatrením úradu vydaným na základe tohto zákona. Z uvedeného vôbec nevyplýva, že by vykonanie analýzy relevantného trhu podľa § 16 zákona bolo predpokladom uplatnenia oprávnení podľa § 75 ods. 2 zákona. Otázka analýzy relevantného trhu je predpokladom pre určenie významného podniku a pre uplatnenie právomoci úradu podľa § 17 zákona a pre uloženie tzv. špecifických povinností, ktoré je úrad oprávnený alebo povinný uložiť významnému podniku a medzi ktoré sám zákon zaraďuje povinnosti podľa § 18 až 24 a § 27 zákona. Ako vidieť z ustanovení § 17 zákona a ako to zároveň vyplýva z obsahu ustanovenia § 28 zákona, prepojenie sietí na základe žiadosti a za účelom dosiahnutia možnosti komunikácie medzi užívateľmi jednotlivých sietí, verejne dostupných služieb a zabezpečenia prevádzkyschopnosti služieb je povinnosťou každého podniku poskytujúceho verejnú sieť, ktorý kontroluje prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete identifikovanému jedným alebo viacerými číslami v číslovacom pláne, a to bez ohľadu na to, či ide o významný podnik alebo nie. Vzhľadom na tieto skutočnosti otázka analýzy relevantného trhu nie je zákonným predpokladom na uplatnenie oprávnení podľa § 75 ods. 2 zákona.

V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úrad v bode 13 na strane 17 uvádza, že pri stanovení podmienky skrátenia maximálnych termínov dodania spojovacích okruhov pre prepojenie úrad vychádzal z lehôt, ktoré spol. ST poskytuje svojim koncovým zákazníkom pri prenájme okruhov, ako aj z dodacích lehôt z obdobných zmlúv o prepojení, napr. v Českej republike. Podľa všeobecných podmienok na prenájom telekomunikačných okruhov sa spol. ST zaväzuje zriadiť svojim koncovým užívateľom požadovaný okruh do 14 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, pričom ale zriadenie prenajatého okruhu je technicky náročnejšie ako zriadenie spojovacieho okruhu, keďže v pri zriadení spojovacieho okruhu je jeden koniec vždy umiestnený v bránovej ústredni spol. ST, teda v bode prístupu. Spol. ST vo vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade uvádza, že argumentácia lehotou 14 dní garantovanou pre prípad zriadenia telekomunikačného okruhu na prenájom je v tomto prípade zavádzajúca, lebo spol. ST vo svojich všeobecných obchodných podmienkach na prenájom telekomunikačných okruhov negarantuje spomínanú lehotu 14 dní na zriadenie v prípade, ak v rámci šetrenia príde na to, že uvedený okruh nie je možné v danej 14 dňovej lehote zriadiť. V prípade lehoty zriadenia prepojovacích okruhov tak, ako je to uvedené v návrhu zmluvy o prepojení táto predstavuje maximálnu lehotu zriadenia a jej nedodržanie podlieha sankcionovaniu. V prípade zriadenia telekomunikačného okruhu a spojovacieho okruhu prepojenia ide o dva odlišné typy služieb, keď pri spojovacom okruhu prepojenia je napríklad potrebné zabezpečovať upgrade kapacity ústrední pre zvýšenú prevádzku, a teda nie je možné ich porovnávať.

Podľa ods. 6 posledná veta článku IV. „Uzatvorenie Zmluvy o pripojení“ všeobecných podmienok spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby prenájmu telekomunikačných okruhov ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak, ST zriadi požadovaný telekomunikačný okruh do 14 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Ak by predseda úradu aj napriek tomuto ustanoveniu všeobecných podmienok spol. ST prihliadol na argument, podľa ktorého spol. ST negarantuje 14 dňovú lehotu na zriadenie prenajatého okruhu v prípade, ak v rámci šetrenia zistí, že daný okruh nie je možné zriadiť v 14 dňovej lehote, musí upozorniť, že úrad v tejto časti rozhodnutia ukladá spol. ST skrátiť termíny na zriadenie spojovacích okruhov na polovicu v tých prípadoch, keď nie je nutné rozširovať prenosové zariadenie. Lehoty stanovené v návrhu zmluvy sú podľa nášho názoru neprimerané

Spol. ST namieta, že upravenie návrhov zmluvy, ktoré sa zaoberajú službou spojovacích okruhov spol. ST samostatnou zmluvou, nie je odôvodnené a nemá žiadnu oporu v zákone. Skutočnosť, že pre konkrétne riešenie sa využije len jedna z dvoch alternatív realizácie prepojenia ponúkaných spol. ST nevylučuje ich úpravu v jednej zmluve o prepojení. Nemožno teda hovoriť o tom, že forma, ktorou sú upravené ponúkané riešenia prepojenia predstavuje technickú alebo prevádzkovú podmienku prepojenia.

Táto časť výroku rozhodnutia nadväzuje na bod 2 písm. c) výroku rozhodnutia. V bode 1.2 úvodnej časti návrhu zmluvy o prepojení je totiž uvedené:„Úvodná časť Zmluvy spolu s Prílohami podľa odseku 1.1 tvoria integrálnu a neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.“ Ak má mať podnik, ktorý žiada o prepojenie, možnosť využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov, úprava podmienok na poskytnutie spojovacích okruhov od spol. ST je nadbytočná. Je nelogické, aby súčasťou zmluvy boli také služby, o ktoré podniky žiadajúce o prepojenie nemajú záujem. Ustanovenie § 75 ods. 2 zákona umožňuje úradu uložiť akékoľvek opatrenie, ktoré umožní odstránenie zistených nedostatkov. Keďže v odôvodnení bodu 2 písm. c) výroku rozhodnutia úrad uvádza, na základe čoho dospel k záveru, že podmieňovanie prepojenia dodaním spojovacích okruhov medzi bodmi prístupu iba od spol. ST je obmedzovaním súťaže, je písm. d) bodu 2 výroku rozhodnutia iba logickým pokračovaním a opatrením zameraným na odstránenie nedostatku návrhu zmluvy o prepojení spočívajúcim v obmedzovaní súťaže.

K písm. e)

Spol. ST v bode 1 na str. 2 rozkladu namieta nepresné a neúplné zistenie skutočného stavu veci, a tým porušenie § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 ako aj § 46 správneho poriadku, najmä v časti 2 písm. e) rozhodnutia vo veci stanovenia polovičných lehôt na zriadenie prepojenia a konfiguračné opatrenia, keď úrad vôbec neskúmal čas potrebný na zriadenie prepojenia a konfiguračné opatrenia z pohľadu úkonov potrebných na ich realizáciu a ich skutočnej časovej náročnosti. Písm. e) bodu 2 výroku rozhodnutia sa vôbec nezaoberá lehotami, resp. časom potrebným na zriadenie prepojenia, ale termináciou do siete IC-Partnera (ICP-B) a volaním do korporátnych sietí. Preto predseda úradu považuje túto námietku za zmätočnú. Ďalej spol. ST v bode 4 na str. 2 rozkladu namieta, že v tejto časti ide rozhodnutie nad rámec § 75 ods. 2 zákona, keď sa úrad v odôvodnení odvoláva na poškodzovanie súťažiteľa, s ktorým sa zmluva uzatvára, čo podľa názoru spol. ST nie je zákonným dôvodom na rozhodovanie a vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia. Predseda úradu sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení k písm. b) bodu 2 výroku rozhodnutia na str. 15 a 16 rozhodnutia o rozklade.

Spol. ST ďalej v rozklade k písm. e) na str. 10 opätovne poukazuje na zistenie skutkového stavu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 4 správneho poriadku pričom uvádza, že úrad nijako nepreukázal poškodzovanie a diskrimináciu iných podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu službu žiadajúcich o prepojenie a konštatuje, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na str. 11 k tej istej časti rozkladu v poslednej vete ale uvádza, že jej celkovo nie je zrejmé, či sa uvedená časť rozhodnutia v časti týkajúcej sa odovzdávania volaní do siete IC-Partnera netýka len služby ICP-B1 a navrhuje rozhodnutie zmeniť, pričom na str. 17 a 18 rozkladu uvádza presný návrh zmeny písm. e) bodu 2 výroku rozhodnutia. Po posúdení týchto námietok predseda úradu dospel k záveru, že sú zmätočné a vzájomne si odporujúce. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia; nepresné a neúplné zistenie skutočného stavu veci, ktoré by vyžadovalo taký rozsah zisťovania, aby ho vykonal prvostupňový orgán a na základe zistení by opätovne rozhodol vo veci, je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Spol. ST ale navrhuje rozhodnutie zmeniť, čo druhostupňový orgán môže urobiť v prípade, ak bol skutkový stav zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis. Takže ak spol. ST navrhuje rozhodnutie zmeniť, z jej návrhu vyplýva, že dôvod pre vydanie takéhoto rozhodnutia tu je a poškodenie a diskriminácia iných podnikov je preukázaná. Tento záver úradu vyplýva aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde na str. 6 úrad uvádza, že pri určovaní technických a prevádzkových podmienok prepojenia vychádzal aj z podpísaných prepojovacích zmlúv medzi mobilnými operátormi a ostatnými licencovanými operátormi. V nadväznosti na túto skutočnosť úrad v odôvodnení na str. 11 uvádza, k akým zisteniam dospel porovnaním návrhu zmluvy o prepojení s uzatvorenými zmluvami o prepojení medzi spol. ST a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „spol.“ Orange) a spol. ST a spoločnosťou EuroTel Bratislava, a.s. (ďalej len „spol. EuroTel“). Keďže aj v tomto prípade sú podniky poskytujúce verejnú sieť povinné podľa § 28 ods. 5 písm. a) zákona umožniť prepojenie za nediskriminujúcich podmienok a na základe týchto uzatvorených zmlúv je umožnené ukončovať hovory v korporátnych sieťach napriek tomu, že body prístupu sú iba na tranzitnej úrovni, požiadavka spol. ST, ktorá ukončovanie hovorov v korporátnych sieťach podmieňuje prepojením v primárnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod vzniku volania, poškodzuje podnik poskytujúci verejné telefónne siete žiadajúce o prepojenie, keďže v prípade už existujúcej zmluvy o prepojení, takáto požiadavka nefiguruje a obsahovo ide o rovnaké podmienky, resp. pri rovnakom alebo porovnateľnom plnení uplatňuje neodôvodnene iné podmienky.

Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade spol. ST ďalej uvádza, že rozhodnutie o zaradení terminačného modelu volaní na Internet do ponuky prepojenia nemôže zároveň znamenať uloženie povinnosti odovzdávať volania na čísla volaní do siete Internet na úrovni tranzitného prístupového bodu, naopak, musí byť umožnené len a len na úrovni primárnych prístupových bodov. Toto riešenie je determinované konfiguráciou a dimenzovaním siete spol. ST. Namieta tvrdenie úradu, že v prípade, ak prepojená prevádzka do zázemia pokrytého konkrétnym primárnym prístupovým bodom dlhodobo presahuje hodnotu 48,8 Erlangu nie je potrebné , aby IC-Partner bol povinný realizovať prepojenie i v tomto primárnom prístupovom bode. V tomto prípade ide o atypickú prevádzku a jej akceptácia na tranzitnej úrovni je možná len v prípade, ak táto nepresahuje isté stanovené hodnoty a tieto hodnoty sa týkajú len hovorov do korporátnych sietí.

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich vyjadreniach k rozkladu spol. ST uvádzajú, že v tomto bode podriaďuje zásadnú požiadavku na vzájomnú prevádzkyschopnosť (interoperabilitu) sietí technickým prekážkam, ktoré údajne môžu vznikať v konkrétnych technických riešeniach v sieti spol. ST a navyšuje požiadavky na IC-partnera o ďalší diskriminačný bod, v ktorom je IC-partner povinný realizovať prepojenie v určitých primárnych prístupových bodoch pri dosiahnutí určitého objemu prevádzky, pričom úplne chýba opačná povinnosť spol. ST konať obdobne. Keďže pri volaní na číslo korporátnej siete nie je možné určiť bod ukončenia volania, keďže ide o negeografické číslo, navrhujú text bodu e) rozhodnutia upraviť nasledovne: „Odovzdávanie volaní do korporátnych sietí v sieti druhého prepojeného podniku musí byť umožnené na úrovni tranzitných bodov prepojenia, a to tak, že volanie sa odovzdá v tranzitnom bode prepojenia, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod vzniku volania.“

Z vyjadrenia prvostupňového orgánu vyplýva, že pripomienka spol. ST týkajúca sa odovzdávania volaní na geografické čísla je odôvodnená, lebo volania na tieto čísla za predpokladu, že sieť spol. ST a podniku poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie je prepojená v tranzitnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod ukončenia volania, spol. ST odovzdá volanie v tomto tranzitnom prístupovom bode.

Predseda úradu dospel k záveru, že prepojenie do korporátnych sietí by malo byť umožnené na úrovni tranzitných prístupových bodov, bez toho, aby vznikla povinnosť realizovať prepojenie na primárnom prístupovom bode v prípade, ak prepojená prevádzka od prepojeného podniku do zázemia pokrytého konkrétnym prístupovým bodom dlhodobo presahuje hodnotu 48,8 Erlangu. V prípade, že prevádzka prekročí stanovenú hranicu, vyplýva podnikom povinnosť zriadiť ďalší spojovací okruh. Zvýšenú prevádzku teda nie je potrebné podmieňovať prepojením v primárnom prístupovom bode. Ani v prípade existujúcich zmlúv o prepojení medzi spol. ST a spol. EuroTel resp. Orange nie je prepojenie pri volaniach na čísla volaní do siete Internet podmienené prepojením na miestnej úrovni v prípade, že prevádzka v tranzitnom prístupovom bode presiahne hodnotu 48,8,Erlangu. Uplatnenie tejto podmienky voči podnikom žiadajúcim o prepojenie by bolo v rozpore s § 28 ods. 5 písm. a), nakoľko by zo strany spol. ST došlo k neodôvodnenej diskriminácii podniku žiadajúceho o prepojenie v porovnaní s existujúcimi zmluvami o prepojení uzatvorenými s mobilnými operátormi.

K písm. f)

Spol. ST rovnako ako v predchádzajúcej časti namieta na dvoch miestach rozkladu (v bode 4 na str. 2; k písmenu f) na str. 12), že rozhodnutie ide v tejto časti nad rámec § 75 ods. 2 zákona, keď sa úrad v odôvodnení odvoláva na poškodenie súťažiteľa, s ktorým sa zmluva uzatvára. Predseda úradu preto aj v tejto časti odkazuje na svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia o rozklade na str. 15 a 16. Vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia o rozklade ďalej uvádza, že prepojenie s alternatívnymi operátormi pre ňu nepredstavuje žiaden ekonomický prínos, pričom spol. ST v rámci prepojenia dáva alternatívnemu operátorovi možnosť , aby jeho účastníci komunikovali s účastníkmi spol. ST a tiež mu umožňuje ponúkať jeho služby účastníkom spol. ST, a preto by nemalo spol. ST zaťažovať nákladmi na činnosti vynaložené v prospech alternatívneho operátora. Preto je dôvodné, aby ten, kto profituje z prepojenia, uhradil náklady tomu, ktorý prepojenie umožňuje na základe povinnosti a pre ktorého prepojenie nepredstavuje komerčný záujem. Rovnako namieta, že nemožno porovnávať prepojovacie zmluvy s mobilnými operátormi s prepojovacími zmluvami s alternatívnymi operátormi, pretože v prípade prepojenia s mobilnými operátormi obe strany z prepojenia benefitujú, z čoho vyplýva aj reciprocita pri neúčtovaní poplatkov.

Zo zákonnej definície prepojenia v ustanovení § 4 ods. 10 zákona nevyplýva jednostranný profit alternatívneho operátora, ako to prezentuje spol. ST. Keďže prepojenie umožňuje užívateľom siete jedného podniku komunikovať aj s užívateľmi iného podniku alebo umožňuje prístup k elektronickým službám poskytovaným iným podnikom, je možné s ohľadom na ich počet predpokladať, že prepojením získajú aj účastníci spol. ST možnosť komunikovať s účastníkmi alternatívnych operátorov a rovnako umožní spol. ST ponúkať svoje služby účastníkom alternatívnych operátorov. Prepojenie medzi spol. ST a mobilnými operátormi umožňuje ich užívateľom to isté, čo prepojenie spol. ST s alternatívnymi operátormi, teda vzájomnú komunikáciu alebo prístup k službám poskytovaným iným podnikom. Ustanovenie § 28 ods. 1 zákona upravuje povinnosť prepojenia medzi všetkými podnikmi, či medzi mobilnými operátormi alebo alternatívnymi operátormi. Rovnako sa na všetky druhy prepojenia vzťahujú zákonné podmienky prepojenia uvedené v odsekoch 4 a 5 § 28. Spol. ST je teda povinná umožniť obom skupinám operátorov prepojenie za nediskriminujúcich podmienok. Spol. ST však uplatňuje rozdielny prístup pre účtovanie poplatkov za implementáciu smerovacieho mechanizmu voči podnikom poskytujúcim verejné telefónne služby v pevných sieťach a mobilných sieťach, a tento odôvodňuje obojstranným benefitom z prepojenia. Ustanovenia zákona pritom pre prepojenie stanovujú rovnaké podmienky a neuvádzajú žiadne výnimky, preto zmluvy o prepojení uzatvorené medzi spol. ST a spol. Orange a spol. EuroTel musia spĺňať tie isté zákonné požiadavky, ako zmluvy o prepojení medzi spol. ST a alternatívnymi operátormi. Úrad správne považoval za poškodzovanie iného podniku podľa § 75 ods. 2 zákona skutočnosť, že spol. ST v návrhu zmluvy uplatňuje iný prístup, resp. iné podmienky, ako sú dohodnuté v už existujúcej uzatvorenej zmluve, a to pri rovnakom alebo porovnateľnom plnení, pričom tento odlišný prístup odôvodňuje komerčným nezáujmom, resp. obojstranným benefitom z prepojenia. V tejto súvislosti je možné hovoriť aj o nesúlade návrhu zmluvy s ustanovením § 28 ods. 5 písm. a) zákona.

K písm. g)

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich rozkladoch žiadajú, aby úrad v rozhodnutí zároveň určil, že každá zo strán zmluvy o prepojení je povinná znášať náklady na testovanie na svojej strane prepojenia. Svoju požiadavku odôvodňuje základnou právnou zásadou akceptovanou pri úprave zmluvných vzťahov, že zmluvná strana, ktorá má určitú zo zmluvy vyplývajúcu povinnosť, znáša aj náklady, ktoré jej vzniknú pri plnení tejto povinnosti alebo v súvislosti s ňou a takúto povinnosť plní na vlastné nebezpečenstvo. Spol. eTel ďalej túto požiadavku odôvodňuje rešpektovaním zásady zákazu diskriminácie vyplývajúcej z § 28 ods. 5 zákona, ktorej vyjadrením podľa jej názoru je vzájomnosť práv a povinností zúčastnených strán.

Spol. ST vo svojom vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel túto požiadavku odmietla s odôvodnením, že zo slovenského právneho poriadku vyplýva, že bývalý národný operátor nemá taký záujem o národné prepojenie, ktorý by bol vyvolaný komerčnými dôvodmi porovnateľnými s obchodnými zámermi pri medzinárodnom prepojení a preto je prepojenie s alternatívnymi pevnými operátormi na úrovni národného prepojenia odlišné od prepojovacích zmlúv so zahraničnými operátormi využívanými na termináciu do a zo zahraničia. Ďalej uvádza, že poskytuje alternatívnym operátorom v SR možnosť prepojiť sa, nakoľko bola o prepojenie požiadaná a má povinnosť prepojiť sa a ponúka všetkým novovstupujúcim alternatívnym operátorom rovnaké podmienky prepojenia, a preto zásadne odmieta argumentáciu poukazujúcu na zákaz diskriminácie podľa § 28 ods. 5 zákona.

Spol. ST nepoukázala na príslušné ustanovenie právneho predpisu, z ktorého dospela k záveru, že zo slovenského právneho poriadku vyplýva nezáujem bývalého národného operátora o národné prepojenie, ktorý je vyvolaný komerčnými dôvodmi porovnateľnými s obchodnými zámermi pri medzinárodnom prepojení. Ustanovenie § 28 zákona upravuje prepojenie, pričom z ods. 2 vyplýva povinnosť podniku poskytujúceho verejnú sieť na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť na základe všeobecného povolenia v ktoromkoľvek štáte Európskej únie povinnosť rokovať o prepojení, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku. Podmienky prepojenia, ktoré je povinný aj v tomto prípade dodržiavať, sú potom uvedené v nasledujúcich odsekoch. Z ustanovenia § 28 zákona podľa názoru predsedu úradu vyplýva práve skutočnosť, že prepojenie, bez ohľadu na to, či je na bývalom národnom operátorovi „vynútené uložením povinnosti prepojiť sa“ alebo je „vyvolané komerčnými dôvodmi porovnateľnými s obchodnými zámermi pri medzinárodnom prepojení“ by malo spĺňať tie isté zákonné podmienky, pretože ustanovenie odsekov 4 a 5 neuvádza, že by sa malo vzťahovať iba na prepojenie medzi podnikmi podľa ods. 1. Slovenský právny poriadok sa tu práve naopak snaží vytvoriť rovnaké podmienky ako pre národné, tak aj pre medzinárodné prepojenie a nie odôvodniť odlišnosť jednotlivých prepojovacích zmlúv. Odôvodnenie k odmietnutiu tejto požiadavky zo strany spol. ST práve nabáda k záveru, že poskytuje alternatívnym operátorom SR možnosť prepojiť sa iba formálne.

Pre vyriešenie tejto požiadavky je podľa názoru predsedu úradu dôležité ustanovenie § 28 ods. 3 zákona. V poslednej vete sa uvádza, že podnik je zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia. Túto povinnosť má podnik bez ohľadu na skutočnosť, či žiada o prepojenie alebo je o prepojenie požiadaný a kým je o prepojenie požiadaný (alternatívny operátor v SR, zahraničný operátor). Rovnako je jeho záujmom, aby sa v rámci prevádzkyschopnosti prepojenia účastníci vzájomne dovolali a aby bola zabezpečená kvalita služieb. Nevyhnutným predpokladom vzájomnej dovolateľnosti a zabezpečenia kvality služieb je testovanie. Preto požiadavka, aby náklady na testovanie siete prevádzkovanej jedným podnikom znášal iný podnik, pričom každý z týchto podnikov je zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, je diskriminujúca, pretože od jedného podniku vyžaduje, aby hradil náklady nielen na otestovanie vlastnej zodpovednosti, ale aj zodpovednosti iného podniku. Preto je aj požiadavka zo strany spol. ST podľa § 75 ods. 2 zákona v rozpore s ustanovením zákona, a to § 28 ods. 5 písm. a) v spojení s ods. 3 posledná veta. Tvrdenie, že spol. ST ponúka všetkým novovstupujúcim alternatívnym operátorom rovnaké podmienky prepojenia a z tohto dôvodu odmieta zákaz diskriminácie podľa § 28 ods. 5 zákona, ešte nepreukazuje, že nejde o prepojenie za podmienok, ktorými spol. ST diskriminuje v zmluvnom vzťahu všetky podniky.

K písm. h)

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich rozkladoch navrhujú, aby úrad rozhodnutie v tejto časti zmenil, resp. spresnil tak, aby prognózy prevádzky vykonávali obidve zmluvné strany recipročne tak, že každá zmluvná strana vykonáva prognózy a dimenzovanie okruhov pre ukončovanie volaní v sieti druhej zmluvnej strany a tiež prognózy a dimenzovanie okruhov pre zostavenie volania v sieti druhej zmluvnej strany, pričom sankcie z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prevádzky po uplynutí dvanástich mesiacov prevádzky uplatňujú obe strany vzájomne, pričom sankcia je uplatnená vždy voči tej zmluvnej strane, ktorá vykonáva prognózy a dimenzovanie okruhov pre daný zväzok okruhov. Svoju požiadavku odôvodňujú tým, že tá zmluvná strana, ktorá prognózuje prevádzku, by mala znášať aj sankcie za nedodržanie minimálnej prevádzky, pričom v tejto súvislosti poukazujú na rešpektovanie zásady zákazu diskriminácie podľa § 28 ods. 5 písm. a) zákona. Túto požiadavku spol. ST ako celok odmieta, nakoľko je podľa jej názoru neodôvodnená, v rozpore s právnymi predpismi a so zmyslom a cieľmi regulácie. Uvádza, že táto požiadavka je takou požiadavkou, aby spol. ST predpovedala správanie sa a obchodné zámery alternatívnych operátorov novovstupujúcich na trh a keďže nemôže byť zodpovedná za správanie sa a obchodné zámery alternatívnych operátorov, nie je ani schopná takéto predpovede vykonávať. Požiadavka neberie zodpovedajúco do úvahy skutočnosť, že sú to alternatívni operátori, ktorí žiadajú o prepojenie, a preto by práve oni mali byť schopní uvádzať a špecifikovať svoj dopyt po službách prepojenia, ktoré sami požadujú. Pokiaľ ide o požiadavku na uplatňovanie sankcií, táto podľa názoru spol. ST úplne nerešpektuje a je v rozpore s ekonomickým ráciom zakladajúcim požiadavku na vykonávanie prognózovania, pretože spol. ST požaduje prognózovanie z dôvodu potreby istoty pri investíciách prepojenia, aby jej investície do prepojenia boli efektívne vynaložené.

Predseda úradu po zvážení pripomienok dospel k záveru, že požiadavka spol. GTS a spol. eTel smerujúca k upresneniu rozhodnutia je opodstatnená, a to jednak z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia na str. 13 prvostupňový orgán a jednak z dôvodov predchádzania možným sporom v budúcnosti. Podľa návrhu zmluvy o prepojení je účelom prognóz dať stranám dostatočný podklad pre plánovanie svojich telekomunikačných sietí. Tým, že každá zo zmluvných strán bude prognózovať a dimenzovať okruhy pre ukončovanie volaní v sieti druhej zmluvnej strany (terminácia), bude predpovedať vlastné správanie sa a vlastné obchodné zámery a nie správanie sa druhého zmluvného partnera. Aj keď o prepojenie žiadajú alternatívni operátori, v prípade, že dôjde k prepojeniu sietí, prevádzka bude obojsmerná a teda smerovaná do a z oboch sietí. Preto, aj keď spol. ST tvrdí, že jej dopyt po službách ukončovania volaní od alternatívnych operátorov je určovaný počtom zákazníkov prístupu, ktorý alternatívni operátori získajú, nezanedbateľným faktom pri terminácii je určite aj to, koľko zákazníkov a hovorov, resp. aká časť prevádzky zo siete spol. ST bude smerovať do siete alternatívneho operátora. Obdobne je to aj v prípade prognózy a dimenzovania okruhov pre zostavenie volania v sieti druhej zmluvnej strany (originácia). Aj tu opätovne ide o predpovedanie vlastných obchodných zámerov prognózujúcej strany, keďže prognózuje, koľko zákazníkov zo siete zmluvného partnera, bude využívať služby poskytované jeho vlastnou sieťou. Z týchto dôvodov je potom odôvodnená požiadavka na uplatnenie sankcií. Zmluvná strana, ktorá prognózuje, je potom zodpovedná za nedodržanie minimálnej prevádzky a tým je nútená prognózovať s primeranou presnosťou, čo je zároveň v záujme potreby istoty pri investíciách do prepojenia.

Spol. ST v rozklade namieta nedostatočné vysporiadanie sa s odôvodnením ustanovenia 12 mesačnej lehoty. Vychádzajúc zo zistenia prvostupňového orgánu, že informácie tvoriace podklad pre plánovanie kapacity prepojenia smerujúceho zo siete spoločnosti ST sú dostupné iba spol. ST a podnik poskytujúci verejnú telefónnu sieť, ktorý žiada o prepojenie, by mal mať rovnako k dispozícii informácie nevyhnutné pre plánovanie kapacity vlastných sietí, je podľa názoru predsedu úradu lehota 12 mesiacov primeraná, pretože počas tohto obdobia by sa mala prevádzka natoľko ustáliť, resp. podniky by mali získať dostatok informácií o prevádzke na to, aby ju mohli prognózovať s primeranou presnosťou. Spol. ST ďalej namieta, že úrad nijako nepreukázal poškodzovanie iného podniku a zároveň nie sú naplnené podmienky na rozhodnutie podľa § 75 ods. 2 zákona. Požadovanie prognózovania výhradne od podniku, ktorý žiada o prepojenie a ktorému informácie, ktoré majú byť podkladom pre plánovanie, nie sú dostupné, je voči tomuto diskriminujúce. Rovnako uplatňovanie sankcií od začiatku prevádzky, by sa vzhľadom na uvedené skutočnosti mohlo nepriaznivo prejaviť v oslabení pozície alternatívneho operátora, čo by mohlo mať nepriaznivý dopad na rozvoj konkurencie. S nenaplnením podmienok na rozhodnutie podľa § 75 ods. 2 zákona sa už predseda úradu vysporiadal na str. 15 a 16 rozhodnutia o rozklade.

K písm. i)

Spol. ST tvrdí, že zvýšená tarifa pri volaniach ukončených na verejných telefónnych automatoch (ďalej len „VTA“) je plne nákladovo odôvodniteľná a v súlade s požiadavkou nákladovo orientovaných cien, nakoľko pri VTA nie sú náklady prístupovej siete pokrývané žiadnym mesačným paušálom a VTA majú zvýšené náklady na prevádzku a údržbu. Ďalej spol. ST uvádza, že žiaden právny predpis nestanovuje, že cena volaní na všetky geografické čísla musí byť rovnaká a namieta, že úrad spoľahlivo nezistil skutkový stav, keďže nijako nepreukázal poškodzovanie užívateľov uskutočňujúcich volania zo siete podnikov poskytujúcich verejné telefónne siete žiadajúcich o prepojenie vzhľadom na to, že cena týchto volaní by bola vyššia ako cena volaní zo siete spol. ST.

Ak by bolo tvrdenie, že zvýšená tarifa pri volaniach ukončených na VTA je plne nákladovo odôvodniteľná pravdivé, spol. ST by mala uplatňovať rozdielne tarify aj voči svojim vlastným užívateľom a tí by teda mali platiť inú cenu za volanie na bežnú účastnícku stanicu a inú cenu za volanie na VTA spol. ST. Aj keď žiaden právny predpis nestanovuje, že cena volaní na všetky geografické čísla musí byť rovnaká, z praxe spol. ST vyplýva, že táto účtuje za volania na všetky geografické čísla (teda bez ohľadu na to, či dané geografické číslo je pridelené telefónnemu automatu alebo bežnej účastníckej stanici) nachádzajúce sa v rovnakom tarifnom pásme rovnaké ceny. Preto aj cena za prepojenie by mala byť rovnaká, nakoľko VTA sú tiež očíslované geografickými číslami. Je pravdou, že pri VTA nie sú náklady prístupovej siete pokrývané žiadnym mesačným paušálom a VTA majú zvýšené náklady na prevádzku a údržbu, je však potrebné brať do úvahy skutočnosť, že volania uskutočnené z VTA sú drahšie ako volania uskutočnené z bežnej účastníckej stanice. Porovnaním minútových cien volaní z VTA a volaní z programu ST Štandard, ktorý je podľa informácií uverejnených na oficiálnej stránke spol. ST „základným volacím programom“, podľa Tarify spol. ST na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby prevádzkou VTA účinnej od 01.07.2004 a Cenníka ST Štandard predseda úradu zistil, že ceny volaní z VTA sú v priemere dvojnásobne vyššie. Pri porovnaní minútových cien volaní z VTA podľa Tarify spol. ST na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby prevádzkou VTA účinnej do 30.06.2004 a Cenníka ST Štandard predstavuje cena volaní z VTA 1,7 násobok minútovej ceny volania z programu ST Štandard. Z požiadaviek spol. ST na zvýšenú tarifu pri volaniach ukončených na VTA a zo zistenia účtovaných minútových cien volaní z VTA vyplýva, že zvýšené náklady na prevádzku a údržbu, ako aj nepokrytie nákladov prístupovej siete mesačným paušálom by si spol. ST v podstate dala preplatiť viackrát. Raz prostredníctvom rozdielnych poplatkov voči alternatívnym operátorom, druhýkrát prostredníctvom účtovania vyšších cien za volania uskutočnené z VTA a do tretice ešte aj prostredníctvom čerpania z účtu univerzálnej služby. Na základe týchto skutočností predseda úradu nepovažuje zvýšenú tarifu za plne nákladovo odôvodniteľnú.

Predsedovi úradu nie sú známe žiadne ustanovenia zákona, ktorými by spol. ST mohla odôvodňovať svoje tvrdenie uvedené v rozklade na str. 12 k písmenu i): „Pokiaľ nebude reálne možné čerpanie z účtu univerzálnej služby na pokrytie týchto nákladov, Slovak Telecom považuje zvýšenú tarifu za oprávnenú.“ Vo vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade v tejto veci uvádza, že uplatňovanie zvýšenej ceny za služby volaní na VTA zo siete ICP je nákladovo odôvodnené, a preto si spol. ST bude nárokovať jej uplatňovanie až do doby, keď bude možné uvedený náklad uplatniť v rámci fondu univerzálnej služby. Už zákon o telekomunikáciách v súvislosti s poskytovaním univerzálnej služby, ktorej súčasťou bolo poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby prevádzkou VTA, upravoval podmienky náhrady preukázateľnej straty, ktorá vznikla povinným poskytovaním univerzálnej služby. V ustanovení § 26 ods. 4 zákon o telekomunikáciách uvádzal: „Ak podiel výkonov poskytovateľa verejnej telekomunikačnej služby, ktorý je povinný poskytovať aj univerzálnu službu, je na telekomunikačnom trhu verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej telekomunikačnej siete nižší ako 80%, úrad uloží všetkým poskytovateľom verejnej telefónnej služby povinnosť, aby prispievali na vyrovnanie preukázateľnej straty, ktorá vznikla povinným poskytovaním univerzálnej služby.“ Podľa § 50 ods. 2 písm. c) zákona predmetom univerzálnej služby je aj povinnosť zabezpečenia primeranej dostupnosti VTA. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona má podnik poskytujúci univerzálnu službu právo na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby, ak jeho výnosy z tejto služby sú nižšie ako náklady preukázateľne potrebné na poskytovanie univerzálnej služby. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia úrad posúdi podklady podniku na výpočet čistých nákladov a v prípade ich správnosti rozhodne o výške kompenzácie straty z poskytovania univerzálnej služby. Táto kompenzácia sa následne poskytne z osobitného účtu univerzálnej služby. Obidva právne predpisy teda stanovovali, resp. stanovujú presné podmienky a postup v súvislosti s úhradou nákladov, ktoré vznikli podniku poskytovaním univerzálnej služby a nevyplýva z nich, že podnik má na výber, akým spôsobom si má nahrádzať pokrytie nákladov, ktoré ešte ani neboli úradom posúdené.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na vyjadrenie spol. GTS a spol. eTel k rozkladu spol. ST, v ktorom uvádzajú, že VTA, ani zariadenia potrebné pre zriadenie a prevádzku VTA nie sú časťami siete alebo zariadeniami nevyhnutne potrebnými pre prepojenie, navýšenie ceny prepojenia pre volania smerujúce na VTA považujú za podmienenie prepojenia platbou za tie časti verejnej siete a zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné, čo odporuje zneniu § 28 ods. 5 písm. b) zákona. Túto námietku oboch spoločností spol. ST nijako nespochybnila. Spol. GTS svoje tvrdenie, že VTA nie je zariadením, ktoré by slúžilo na prepájanie volaní a ako zariadenie nemá s prepojením sietí nič spoločné, pretože ide o koncové telekomunikačné zariadenie, zopakovala aj vo svojom vyjadrení zo dňa 22.09.2004.

Predseda úradu súhlasí s argumentom spol. GTS a spol. eTel, a to aj napriek vyjadreniu spol. ST, podľa ktorého pri volaniach smerujúcich z alebo na VTA sú VTA využívané, sú teda nevyhnutne potrebným zariadením na prepojenie a keby neboli pri týchto službách prepojenia nevyhnutne potrebné, volania z a na VTA by sa celkom iste neuskutočnili. Náklady na prístupovú sieť a náklady na prevádzku a údržbu VTA rovnako ako náklady na prístupovú sieť resp. účastnícke vedenie v prípade bytových a nebytových staníc a náklady na údržbu koncových zariadení používaných účastníkmi spol. ST nie sú nákladmi, ktoré súvisia s prepojením a preto nemôžu byť zahrnuté do tarify za volania ukončené na VTA nakoľko sa nejedná o náklady determinované existenciou prepojenia. Okrem toho, prepojenie nie je podľa zákona definované ako služba, ale ako fyzické a logické spojenie verejných sietí. Samotné VTA sú vlastne koncovým zariadením, ktoré je určené na priame alebo nepriame pripojenie na koncové body siete (§ 3 ods. 3 zákona).

Započítanie týchto nákladov by bolo v rozpore s § 28 ods. 5 písm. b).

Úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 17 v bode 12 Ceny za volania z/do verejných telefónnych automatov (VTA) uvádza, že uplatňovaním vyšších cien za ukončenie volaní na VTA by spol. ST poškodila užívateľov uskutočňujúcich volania zo siete podnikov poskytujúcich verejné telefónne siete žiadajúcich o prepojenie, vzhľadom na to, že cena týchto volaní by bola vyššia ako cena volaní zo siete spol. ST. Podmienka poškodenia užívateľa je naplnená tým, že uplatňovanie rozdielnych poplatkov voči alternatívnym operátorom by sa prejavilo vyššou cenou za tieto volania. S ohľadom na účel zákona, ktorým podľa § 1 ods. 2 je aj podpora záujmov užívateľov, je rozhodnutie úradu v bode 2 písm. i) výroku rozhodnutia aj s ohľadom na ustanovenie § 75 ods. 2 zákona plne odôvodnené.

K písm. j)

Spol. ST vo svojom rozklade namieta, že úrad nijako bližšie nevysvetlil, v čom spočíva poškodenie alternatívnych operátorov pri použití originačného modelu, ktoré je jediným dôvodom uvádzaným úradom pre nariadenie terminačného modelu aj pre prepojenie medzi pevnými sieťami, pričom jediným argumentom, ktorým toto poškodzovanie vysvetľuje, je princíp nediskriminácie a transparentnosti. Spol. ST v tejto súvislosti zrejme nepostrehla, že úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 15 v bode 10. Originačný model v prípade služieb terminácie zároveň uvádza, že podľa aktuálnych zmlúv o prepojení medzi spol. ST a mobilnými operátormi, sa na vyššie spomenuté služby pri volaniach zo sietí GSM do siete spol. ST uplatňuje terminačný model. O skutočnosti, že úrad ako podklad pre rozhodnutie použil podpísané prepojovacie zmluvy medzi, mobilnými operátormi a ostatnými licencovanými operátormi, sa úrad zmieňuje v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 6. Na str. 15 úrad ďalej uvádza, že ak je možné uplatniť terminačný model pri volaniach zo sietí GSM do siete spol. ST, musí byť umožnené uplatnenie terminačného modelu aj pri volaniach do sietí podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie. Fakt, že uplatnením originačného modelu tak, ako ho prezentovala spol. ST, by došlo k poškodzovaniu alternatívnych operátorov, vychádza už zo samotného konštatovania ich diskriminácie. Spol. ST neuplatňuje originačný model v rámci existujúcich zmlúv o prepojení so spol. EuroTel a spol. Orange. Ak teda je možné uplatniť v prípade prepojenia s týmito spoločnosťami terminačný model, neexistujú podľa nášho názoru žiadne dôvody na to, aby bol v prípade prepojenia s alternatívnymi operátormi uplatnený diametrálne odlišný model, ktorý je navyše pre týchto operátorov neprijateľný. Spol. ST sa v tomto prípade snaží neodôvodnene a nepochopiteľne zaviesť do praxe rozdielne zaobchádzanie s mobilnými operátormi a alternatívnymi operátormi, pričom z technického hľadiska nie je rozdiel v tom, s kým je spol. ST prepojená. Ak vychádzame z faktu, že rozdielne zaobchádzanie resp. stanovenie rozdielnych podmienok za rovnakých okolností napĺňa znaky diskriminácie, pričom podnik (v tomto prípade spol. ST) odmieta poskytnúť jednému subjektu (v tomto prípade alternatívni operátori) tie isté podmienky, aké poskytuje inému subjektu (v tomto prípade spol. EuroTel a spol. Orange), pričom zákonom stanovené podmienky pre prepojenie nie sú rozdielne pre alternatívnych operátorov a rozdielne pre mobilných operátorov, môžeme jednoznačne konštatovať, že uplatňovaním diskriminačných podmienok dochádza zároveň k poškodzovaniu subjektu, ktorý sa domáha rovnakého zaobchádzania, pričom toto rovnaké zaobchádzanie je mu odopreté. Argument, resp. odôvodnenie tejto podmienky ustanovením § 28 ods. 5 písm. a) zákona, podľa ktorého je podnik poskytujúci verejnú sieť povinný umožniť prepojenie za transparentných a nediskriminujúcich podmienok, je potom absolútne na mieste. Ak spol. ST bez nejakého technického, resp. ekonomického odôvodnenia v prípade mobilných operátorov umožňuje prepojenie za určitých podmienok a u alternatívnych operátorov prepojenie za týchto podmienok neumožňuje, pričom v prípade prepojenia, či už s mobilnými operátormi alebo alternatívnymi operátormi musí rešpektovať povinnosť ustanovenú v § 28 ods. 5 písm. a) zákona, sú podmienky prepojenia voči alternatívnym operátorom diskriminujúce a tým je návrh zmluvy o prepojení v tejto časti v rozpore s ustanoveniami zákona. Je skutočne pozoruhodné, že v prípade uplatnenia terminačného modelu pri prepojení s mobilnými operátormi, spol. ST nepotrebovala brať záujmy zákazníkov (prehľadnosť fakturácie, cena služieb) do úvahy v takej miere, aby presadila svoju predstavu originačného modelu.

Spol. ST v rozklade ďalej uvádza, že originačný model bol zvolený vychádzajúc z pravidla, že cenu stanovuje ten, kto poskytuje službu a rovnako ju fakturuje, pričom toto riešenie je aj z pohľadu zákazníka transparentnejšie, nakoľko vie komu a za akú službu platí. V prípade terminačného modelu by bolo nutné predpokladať, že spol. ST bude stanovovať rozdielnu retailovú cenu na čísla s pridanou hodnotou v sieťach alternatívnych operátorov. Služba terminácie, ktorú by spol. ST musela požadovať od ICP, nie je službou prepojenia, nakoľko nie je nevyhnutná na zabezpečenie uvedeného účelu. Ten je naplnený poskytovaním služby originácie volaní zo siete ICP na služby VAS a informačné služby. Ďalej v rozklade uvádza, že úrad presadzuje zdieľanie výnosov – revenue sharing model, pričom v rámci zákona a ani v rámci predpisov upravujúcich EU regulačný rámec neexistuje žiadna povinnosť pôvodného národného operátora, ktorá by v sebe obsahovala povinnosť uplatňovať tento model. V prípade služieb volaní na účet volaného by v prípade terminačného modelu spol. ST nevyberala žiadny retailový poplatok, naopak by bola povinná uhrádzať poplatok za termináciu volania v sieti ICP.

Vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia o rozklade spol. ST ďalej dodáva, že pri terminačnom modeli to bude práve spol. ST, kto bude stanovovať cenu pre volania na služby alternatívneho operátora, a tým môže ovplyvňovať atraktivitu a vôbec predajnosť uvedených služieb pre koncových učastníkov spol. ST.

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich vyjadreniach k rozkladu spol. ST uvádzajú, že pri týchto službách je dôležité zvážiť, či ten-ktorý model spoplatňovania (originácia, terminácia) reálne umožňuje poskytovanie konkurenčnej služby obdobnej k tej, ktorá je už dostupná na trhu a tiež aké sú obvyklé modely účtovania koncovým užívateľom už používané na trhu. Predstava, že spol. ST bude stanovovať rozdielnu retailovú cenu pre volania na čísla vo svojej sieti a pre volania na čísla rovnakého charakteru v sieťach iných podnikov svedčí o jej snahe nepripustiť možnosť konkurencie v poskytovaní týchto služieb. Takéto riešenie neumožňuje konkurenciu najmä v oblasti poskytovania volaní na čísla so zvýšeným poplatkom (prémiové čísla), pričom tento bod označili obidve spoločnosti za bod, v ktorom riešenie spol. ST jednoznačne poškodzuje ostatných súťažiteľov. Navrhujú upraviť rozhodnutie takto: „Pre prepojenie volaní na čísla volaní so zdieľaním poplatku a volaní na čísla so zvýšenou tarifou umiestnené v sieti iného podniku sa aplikuje terminačný model, pričom podniky sú povinné spoplatňovať svojim užívateľom volania na tieto čísla rovnakou tarifou ako v prípade, ak by tieto čísla boli v ich vlastnej sieti.

Spol. ST vo svojom vyjadrení k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie trvá na svojom tvrdení, že jedine originačný model prepojenia, ktorý sama ponúka a kde si koncovú cenu bude stanovovať ten operátor, v ktorého sieti sa nachádza poskytovateľ služby, zabezpečuje spravodlivú konkurenciu.

Uplatnenie originačného modelu, tak ako ho prezentovala spol. ST, by znamenalo, že koncový účastník spol. ST volajúci na služby ICP-A2 a ICP-A3, by nebol fakturovaný spol. ST ako poskytovateľom pripojenia, ale spoločnosťou, v sieti ktorej by takéto volanie bolo ukončené. Inými slovami, každý alternatívny operátor, do siete ktorého by boli uskutočnené volania na služby ICP-A2 resp. ICP-A3, by bol povinný (teda v prípade, že by chcel získať úhradu za poskytnuté služby) uzavrieť s účastníkom spol. ST osobitnú zmluvu a samostatne fakturovať každého účastníka spol. ST. Poplatok spol. ST za službu zostavenia volania v jej sieti by hradil operátor, v sieti ktorého by boli tieto volania ukončené. Koncový účastník spol. ST by tak okrem faktúry za služby poskytované spol. ST ako poskytovateľom pripojenia, dostal ďalších x faktúr v závislosti od toho, do koľkých sietí by uskutočnil volania na služby ICP-A2 resp. ICP-A3. Takýto prístup by podstatne skomplikoval jednak orientáciu zákazníkov (existencia x uzavretých zmlúv a x faktúr), a tak isto schopnosť alternatívnych operátorov získať platby od zákazníkov včas.

Uplatnenie terminačného modelu vôbec neznamená, že spol. ST bude stanovovať rozdielnu retailovú cenu pre volania na čísla s pridanou hodnotou v sieťach alternatívnych operátorov. Terminačný model rovnako umožňuje, aby cenu služby stanovil ten, kto túto službu poskytuje.

Cena pri aplikácii tohto modelu by bola skutočne stanovená tým, kto službu poskytuje, pričom táto cena by vôbec nemusela byť rozdielna pre volania na čísla s pridanou hodnotou v sieťach alternatívnych operátorov. Konečná cena by bola stanovená tak, aby pokrývala jednak náklady na jej poskytovanie, náklady na prenos prostredníctvom siete alternatívneho operátora a tiež náklady na prenos volania prostredníctvom siete spol. ST (zostavenie volania), pričom cena za zostavenie volania by bola stanovená na základe zmluvy medzi spol. ST a podnikom žiadajúcim o prepojenie. Vzhľadom na ustanovenie § 28 ods. 5 písm. a), ktorý ukladá povinnosť umožniť prepojenie za transparentných a nediskriminujúcich podmienok, je spol. ST povinná stanoviť cenu za zostavenie volania na rovnakej úrovni voči všetkým podnikom žiadajúcim o prepojenie. Prípadný rozdiel v cene volaní do jednotlivých sietí by tak pre koncového užívateľa vyplýval výlučne z podmienok stanovených prevádzkovateľom služby v sieti podniku žiadajúceho o prepojenie. V žiadnom prípade by teda nešlo o tzv. „revenue sharing“, ako to v rozklade tvrdí spol. ST. Cena pre koncového užívateľa by bola stanovená postupným „nabaľovaním“ nákladov resp. veľkoobchodných cien. Takáto cena by bola maximálne transparentná a spravodlivá, nehovoriac o tom, že účastník by dostal jednu komplexnú faktúru.

Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme návrh spol. GTSa spol. eTel, aby podniky boli povinné spoplatňovať svojim užívateľom volania na tieto čísla rovnakou tarifou ako v prípade, ak by tieto čísla boli v ich vlastnej sieti, za neopodstatnenú, nakoľko cenu pre koncového užívateľa v tomto prípade nebude stanovovať podnik poskytujúci prístup ale poskytovateľ služby, pričom podnik poskytujúci prístup bude tieto služby koncovému užívateľovi fakturovať.

Pripomienka ohľadne uplatňovania terminačného modelu pri volaniach na účet volaného je síce odôvodnená, pretože terminačný model v tomto prípade nie je aplikovateľný, to však nesúvisí so službami ST-A2, ICP-A2, ST-A3, ICP-A3.

K písm. k)

V rozklade spol. ST uvádza, že volania do siete Internet podľa rozhodnutia úradu z 28.1.2004 patria na veľkoobchodný trh originácie, preto sa na ne musí uplatniť originačný model. Namieta, že úrad nedostatočne zdôvodnil uloženie povinnosti aplikovať terminačný model, keďže nijako bližšie nevysvetlil, v čom spočíva zachovanie rovnakých podmienok pre všetky podniky ako aj účastníkov. Podľa jej názoru, pri originačnom modeli cenu služby pre zákazníkov volajúcich z rôznych sietí určuje poskytovateľ služby, a práve tým sú vytvorené rovnaké podmienky ako pre podniky, tak aj pre užívateľov. Služba terminácie, ktorú by spol. ST musela požadovať od ICP, nie je službou prepojenia, nakoľko nie je nevyhnutná na zabezpečenie uvedeného účelu. Ten je naplnený poskytovaním služby originácie volaní so siete ICP na číselné množiny 019XY a 0601 XXX XXX. V prípade ponuky terminačného modelu je súťaž na trhu retailovej ponuky, čo má byť hlavným benefitom liberalizácie pre zákazníka, od počiatku vylúčená, nakoľko poskytovateľ služby nemôže ovplyvniť cenu svojho produktu. Vo vyjadrení k podkladu rozhodnutia o rozklade ešte opakuje, že doplnenie uvedeného modelu by bolo v neprospech koncového užívateľa a upozorňuje, že ani pri terminačnom modeli by odovzdávanie volaní na tranzitnej úrovni do siete IC Partnera nebolo pre spol. ST technicky prijateľným riešením.

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich vyjadreniach k rozkladu spol. ST uvádzajú, že argumentácia spol. o tom, že volania do siete internet sú v analýzach trhov iba ako originačná služba je podľa nich nesprávna, pretože odporúčanie Európskej komisie „ Commission Recommendation on Relevant Product and Service Markets within the electronic communications sector susceptible to ex ante regulation in accordance with Directive 2002/21/EC jasne uvádza, že trhy pre origináciu, termináciu a tranzit musia byť definované konzistentne, teda ak je služba volaní so siete internet prítomná na trhu originácie, musí byť súčasťou aj ostatných trhov. Na Slovensku je dlhodobo zaužívaný model prístupu prostredníctvom čísel 019XY, pričom volania na tieto čísla sú spoplatnené priamo volajúcemu užívateľovi, vo vzťahu k prepojeniu sietí teda ide o terminačný model, pričom toto číslo je z historických dôvodov prítomné iba v sieti spol. ST. Tieto čísla sú však prideľované priamo ISP, nie podnikom. V zmysle zákona teda musí byť umožnené ich umiestnenie v sieti ľubovoľného podniku, a teda musí byť zabezpečená aj interoperabilita sietí. Model reverse charging nie je možné chápať ako plnú náhradu volania do siete internet cez číslo 019xy, ide o dva modely, ktoré existujú vedľa seba a je na užívateľoch, nie na spol. ST, aby rozhodli, ktorý model budú používať. V závere navrhujú rozhodnutie v písmene k) upraviť takto: „doplniť návrh zmluvy o služby smerovania volaní zo siete druhého podniku na číselné množiny 019xy a 0601 XXX XXX na miestnej aj tranzitnej úrovni a aplikovať na ne terminačný model pričom podniky sú povinné spoplatňovať svojim užívateľom volania na tieto čísla rovnakou tarifou ako v prípade, ak by tieto čísla boli v ich vlastnej sieti“.

Vo vyjadrení k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie spol. ST uvádza, že prenos volania do siete Internet nemôže byť súčasťou trhu ukončovaní volaní, nakoľko ide vždy o prenos volania od koncového bodu do siete Internet, nie o prenos volania od bodu prepojenia ku koncovému bodu.

Je zaujímavé že spol. ST, argumentuje pri uplatňovaní originačného modelu na volania do siete internet skutočnosťou, že tieto boli úradom zaradené na trh originácie. Trh originácie predsa zahŕňa aj miestne, medzimestské a medzinárodné volania, pričom pri týchto volaniach sa spol. ST originačného modelu nedomáha. Na druhej strane trh terminácie zahŕňa všetky druhy volaní, teda aj volania na služby so zvýšenou tarifou, pričom je zaujímavé, že spol. ST sa pri týchto volaniach nedomáha uplatnenia terminačného ale originačného modelu, čím nepriamo vyvracia vlastné argumenty. Tvrdenie, ktorým zdôvodňuje uplatnenie modelu spoplatňovania zaradením volania v rámci definície trhov je účelové a zavádzajúce. Zaradenie volania do ktoréhokoľvek trhu nemá absolútne žiadnu súvislosť so spôsobom jeho spoplatňovania (miestne a medzimestské volania sú zahrnuté tak v trhu originácie ako aj v trhu terminácie avšak pri ich spoplatňovaní spol. ST uvažuje iba s terminačným modelom).

Zachovanie rovnakých podmienok pre podniky spočíva v tom, že ani v rámci existujúcich zmlúv o prepojení medzi spol. ST a spol. EuroTel a spol. Orange sa pri volaniach do siete internet neuplatňuje originačný ale terminačný model. Uplatnenie iného modelu v prípade prepojenia s pevnými operátormi a iného modelu v prípade prepojenia s mobilnými operátormi by bolo jednoznačne v rozpore s § 28 ods. 5 písm. a) zákona.

Predseda úradu upozorňuje na chybnú argumentáciu spol. ST, ktorá uvádza že: „Služba terminácie, ktorú by spol. ST musela požadovať od ICP, nie je službou prepojenia, nakoľko nie je nevyhnutná na zabezpečenie uvedeného účelu.“ Prepojenie nie je možné v žiadnom prípade chápať ako službu a ako služba ani nie je definované v žiadnom ustanovení zákona. Službou sa chápe výhradne terminácia, originácia resp. tranzit volaní, ktoré je možné poskytovať za predpokladu, že siete dvoch resp. viacerých podnikov sú vzájomne prepojené.

Rovnako tvrdenie spol. ST, podľa ktorého je uplatnením terminačného modelu vylúčená súťaž na trhu „retailovej“ ponuky, nakoľko poskytovateľ služby nemôže ovplyvniť cenu svojho produktu, je chybné a zavádzajúce. V prípade smerovania volaní zo siete spol. ST na číselnú množinu 019XY resp. 0601 XXX XXX v sieti podniku žiadajúceho o prepojenie ide o obdobnú situáciu ako pri smerovaní miestneho, medzimestského alebo medzinárodného volania. Koncový užívateľ má možnosť dovolať sa na prístupové číslo z množiny 019XY resp. 0601 XXX XXX, ktoré je pripojené v sieti podniku žiadajúceho o prepojenie. Spol. ST tak vlastne platí prepojenému podniku, v sieti ktorého je poskytovateľ prístupu do siete internet prostredníctvom čísla 019XY resp. 0601 XXX XXX pripojený, poplatok za ukončenie volania v sieti prepojeného podniku, pričom na rozdiel od miestneho volania toto volanie ďalej pokračuje cez prístupové číslo poskytovateľa prístupu do siete internet.

K písm. l)

Spol. ST namieta, že rozhodnutie úradu ide v otázke ustanovenia povinností v súvislosti s predvoľbou operátora nad rámec zákonného oprávnenia úradu podľa § 75 ods. 2 zákona, nakoľko jeho obsahom nie je určenie ani technických, ani prevádzkových podmienok prepojenia, ani stanovenie metodiky výpočtu ceny a uvedená povinnosť je osobitnou povinnosťou voči koncovému užívateľovi, ktorú úrad môže uložiť len v osobitnom regulačnom opatrení na základe § 27 zákona v následnosti po definovaní trhov, analýzy trhov, určení podniku s významným vplyvom na trhu a uložení mu tejto povinnosti. Vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia o rozklade ďalej poukazuje na skutočnosť, že uloženie povinnosti v súvislosti s predvoľbou operátora v žiadnom prípade nie je jednou zo základných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a že predvoľba operátora nie je službou prepojenia. Uvádza, že úrad vo svojom rozhodnutí č. 10027/2002 zo dňa 29.11.2002, v ktorom schvaľuje Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby podľa § 39 ods. 3 zákona o telekomunikáciách, schválil znenie, v rámci ktorého spol. ST vychádzala z dikcie povinnosti uloženej spol. ST v licencii v bode 6.14.

Už pri predchádzajúcich vyjadreniach predseda úradu vysvetlil, ako treba chápať zákonné oprávnenia úradu podľa § 75 ods. 2 zákona. Úrad má právomoc:

1. uložiť opatrenie,

2. je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie,

a to na základe zistených nedostatkov, ak navrhovaná zmluva o prepojení obmedzuje súťaž na relevantnom trhu, poškodzuje iný podnik alebo užívateľa alebo jej obsah by bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo opatrením úradu vydaným na základe tohto zákona. Úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 16 v bode 11. Služby výberu iného podniku (CS/CPS) – obmedzovanie koncových užívateľov konštatuje a aj presne odôvodňuje, prečo je návrh zmluvy v tomto prípade v rozpore so zákonom. Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 zákona, ktoré spol. ST zámerne ignoruje, hoci, ako to vyplýva z jej vyjadrenia na str. 16 rozkladu v bode písmeno m), o týchto prechodných ustanoveniach vie, licencie na vykonávanie telekomunikačných činností vydané do 31. decembra 2003 sa považujú za všeobecné povolenie podľa § 13 a za splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 14, pričom práva a povinnosti z nich vyplývajúce zostávajú v platnosti, dokiaľ nebudú pre svoj nesúlad s ustanoveniami § 6, § 12 až 14, § 31 až 34, § 38 a § 50 ods. 4 zákona úradom zmenené a doplnené. K dnešnému dňu k žiadnej zmene nedošlo. Podľa bodu 6.14 licencie č. 7961/2000 zo dňa 19.07.2000, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 24.07.2000, na základe ktorej je v súčasnosti spol. ST oprávnená poskytovať siete, služby alebo siete a služby v oblasti elektronických komunikácií, je držiteľ licencie, čiže spol. ST, povinný v súlade s § 42 ods. 4 písm. b) zákona o telekomunikáciách zabezpečiť najneskôr od 1. januára 2003, aby si mohol užívateľ telefónnej služby vybrať akéhokoľvek prevádzkovateľa telekomunikačných služieb, poskytujúceho rovnakú službu a to buď formou nastavenia predvoľby čísla, alebo individuálnou voľbou čísla. Z ustanovenia licencie, ktoré vychádza z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona o telekomunikáciách vyplýva, že právo vybrať si formu nastavenia predvoľby čísla alebo individuálnou voľbou čísla, je na strane užívateľa. Podmienky prepojenia, ktoré mali byť obsahom zmluvy o prepojení sú uvedené v § 28 zákona. Z ustanovenia § 75 ods. 2 vyplýva, že návrh zmluvy o prepojení nesmie obmedzovať súťaž na relevantnom trhu, poškodzovať iný podnik alebo užívateľa, jeho obsah musí byť v súlade s ustanoveniami zákona (zákon č. 610/2003 Z.z.) s rozhodnutiami alebo opatreniami úradu vydanými na základe zákona (zákon č. 610/2003 Z.z.). Rozhodnutie č. 10027/2002 zo dňa 29. novembra 2002 nie je ani ustanovením zákona, ani rozhodnutím či opatrením vydaným podľa tohto zákona. Zákonný predpoklad, resp. oprávnenie na zásah zo strany úradu teda existuje. Vychádzajúc z definície prepojenia podľa § 4 ods. 10 zákona, podľa ktorého prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľom siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom a s poukazom na povinnosti vyplývajúce z licencie č. 7961/2000, je splnenie tejto povinnosti jednou zo základných technických a prevádzkových podmienok funkčného prepojenia sietí, keďže umožňuje užívateľom pripojeným do siete spol. ST využívať služby iného podniku (podniku žiadajúceho o prepojenie). S ohľadom na počet užívateľov spol. ST, za ktorých sa považujú aj účastníci, čiže tí koncoví užívatelia, ktorí uzavreli s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení, možno v tejto súvislosti hovoriť aj o poškodení užívateľa tak, ako to vo svojich vyjadreniach k rozkladu uvádzajú spol. GTS a spol. eTel.

Aplikácia § 27 zákona a postup s ňou súvisiaci je pre tento prípad s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti (zachovaná povinnosť z licencie) bezpredmetný. V prospech tohto záveru svedčí aj fakt, že Dodatok 1 Prílohy C1 (CS-CBC-Všeobecne) návrhu zmluvy, ktorý spol. ST predložila úradu dňa 02.01.2003, ako aj návrhu zmluvy, ktorý spol. ST na základe výzvy úradu predložila dňa 27. júla 2004, obsahuje ustanovenia platné pre výber prevádzkovateľa individuálnou voľbou kódu výberu prevádzkovateľa. Služba výber prevádzkovateľa individuálnou voľbou kódu výberu prevádzkovateľa je podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. a) zákona služba totožná so službou výberu podniku individuálnou voľbou. Ak by spol. ST „opomenula“ povinnosti zachované podľa § 76 ods. 4, mala by byť aj táto povinnosť v zmysle tvrdenia spol. ST uložená osobitným regulačným opatrením na základe § 27 zákona v následnosti po definovaní trhov, analýze trhov, určení podniku s významným vplyvom na trhu a uložení mu tejto povinnosti. Vzhľadom k tomu, že takéto osobitné regulačné opatrenie vydané nebolo a uvedená služba sa v návrhu zmluvy napriek tomu nachádza, predseda úradu tvrdenia spol. ST v rozklade na str. 15 písmeno l) doplniť návrh zmluvy o podmienky poskytovania služby predvoľba čísla vybraného podniku nepovažuje za preukázané.

K písm. m)

Spol. ST namieta, že rozhodnutie úradu ide v otázke ustanovenia povinností v súvislosti s predvoľbou operátora nad rámec zákonného oprávnenia úradu podľa § 75 ods. 2 zákona, nakoľko jeho obsahom nie je určenie ani technických, ani prevádzkových podmienok prepojenia, ani stanovenie metodiky výpočtu ceny a uvedená povinnosť je osobitnou povinnosťou voči koncovému užívateľovi, ktorú úrad môže uložiť len v osobitnom regulačnom opatrení na základe § 27 zákona v následnosti po definovaní trhov, analýze trhov, určení podniku s významným vplyvom na trhu a uložení mu tejto povinnosti. Ďalej spol. ST namieta nedostatočné odôvodnenie toho, prečo a ako by došlo k poškodeniu užívateľov, ak by im bola daná možnosť výberu podniku pre navrhované volania len formou CS individuálnou voľbou a nie predvoľbou a nie predvoľbou a prekročenie právomoci úradu, keďže ukladanie povinností akejkoľvek fyzickej či právnickej osobe musí prebiehať na základe zákona, v jeho medziach a v súlade s ním a domnieva sa, že zákon nedáva úradu kompetenciu jednostranným právnym úkonom (správnym rozhodnutím) určiť obsah pojmu výber podniku. Ďalej spol. ST uvádza, že podmienky poskytovania výberu prevádzkovateľa nie sú neoprávnené – sú v súlade so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré schválil úrad svojim rozhodnutím č. 10027/2002 zo dňa 29.novembra 2002. Vo vyjadrení sa k podkladom rozhodnutia o rozklade dodáva, že podľa jej názoru sa služba výberu podniku má vzťahovať len na geografické čísla a nemá sa uplatniť na negeografické čísla a ani na čísla so špeciálnym očíslovaním.

S námietkami vzťahujúcimi sa k rozhodnutiu nad rámec zákonného oprávnenia úradu podľa § 75 ods. 2 zákona a k ich aplikácii osobitného regulačného opatrenia na základe § 27 zákona sa predseda úradu vysporiadal v predchádzajúcom bode odôvodnenia, preto v tomto prípade naň len poukazuje.

Námietka nedostatočného odôvodnenia tejto časti rozhodnutia je podľa názoru predsedu úradu neopodstatnená. Úrad v bode 11. Služby výberu iného podniku (CS/CPS) – obmedzovanie koncových užívateľov na str. 16 uvádza, v čom vidí poškodenie užívateľov.

Spol. ST namieta kompetenciu úradu vo veci určenia obsahu pojmu výber podniku, pričom argumentuje, že tento obsah nie je nikde definovaný a ustanovenia zákona a licencie sú veľmi vágne. Z jej vyjadrenia však vôbec nie je zrejmé, o aké právne predpisy, ktoré by z jej pohľadu neboli vágne, resp. by nad všetku pochybnosť dokazovali správnosť jej vlastného určenia obsahu tohto pojmu, opiera. Ako argument v tejto súvislosti uvádza, že podmienky poskytovania výberu prevádzkovateľa sú v súlade so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré schválil úrad rozhodnutím č. 10027/2002 zo dňa 29.novembra 2002. K skutočnosti, prečo je argumentácia uvedeným rozhodnutím v tomto prípade irelevatná, sa predseda úradu vyjadril v predchádzajúcom bode odôvodnenia. Aplikácia § 27 zákona zatiaľ nie je možná, a to s ohľadom na skutočnosti uvádzané samotnou spol. ST, že ešte nebolo vydané samostatné regulačné opatrenie podľa uvedeného ustanovenia. Relevantné v tomto prípade je ustanovenie § 76 ods. 4 zákona a prostredníctvom neho povinnosť uložená spol. ST v bode 6.14 licencie č. 7961/2000, podľa ktorej je spol. ST povinná najneskôr od. 1. januára 2003 zabezpečiť, aby si užívateľ telefónnej služby mohol vybrať akéhokoľvek prevádzkovateľa telekomunikačných služieb poskytujúceho rovnakú službu a to buď formou nastavenia predvoľby čísla, alebo individuálnou voľbou čísla. Táto licenčná povinnosť korešpondovala s povinnosťou ustanovenou v § 42 ods. 4 písm. b) zákona o telekomunikáciách. Len pre porovnanie, obsah tohto pojmu je rovnako definovaný aj v ustanovení § 27 zákona. Tiež ide o zachovanie práva účastníka podľa jeho výberu na prístup k službám podniku poskytujúceho verejne dostupné telefónne služby, a to individuálnou voľbou čísla a predvoľbou čísla. Rozdiel je len v subjekte, ktorý má povinnosť túto možnosť poskytnúť. Podľa právneho stavu platného do 31.12.2003 to bol zo zákona a následne z licencie každý telekomunikačný podnik poskytujúci verejnú telefónnu službu, podľa § 27 zákona je to významný podnik na trhu verejnej telefónnej služby na pevnom mieste. Predseda úradu zastáva názor, že o obsahu uvedeného pojmu nemajú byť prečo pochybnosti a to aj s ohľadom na prax v štátoch v rámci Európskej únie, na ktorú sa spol. ST odvoláva. Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodnutie v tejto časti nie je prekročením právomoci úradu, ale aplikáciou ustanovení zákonom predpísaným spôsobom.

Z preštudovania spisového materiálu predseda úradu zistil, že úrad v tejto časti rozhodnutia napriek dostatočne a správne zistenému stavu veci, aplikoval hmotnoprávny predpis nesprávne. Vychádzajúc z faktu, že užívateľ telefónnej služby má mať možnosť zvoliť si akéhokoľvek prevádzkovateľa telekomunikačnej služby, ktorý poskytuje rovnakú službu, čiže telefónnu službu, nesmú byť z povinnosti výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou vylúčené volania do mobilných sietí, pretože tiež ide o volania do sietí podnikov, ktoré poskytujú telefónnu službu. Vychádzajúc z definície telefónnej služby a volania podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona „volania“ na službu sprostredkovania prístup do siete Internet prostredníctvom prístupového kódu 019xy sú síce uskutočňované a prijímané národné volania prostredníctvom čísla národného číslovacieho plánu, ale neumožňujú obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Podľa názoru predsedu úradu musia byť naplnené kumulatívne podmienky ustanovené v § 5 ods. 2 a 3 zákona. Rovnako, ak princípom alebo účelom uloženia takejto povinnosti je dať užívateľovi možnosť vybrať si ten podnik poskytujúci telefónne služby, ktorý určité typy volaní poskytuje za výhodnejších podmienok, volania na čísla služieb s priadnou hodnotou, kde je cena daná poskytovateľom tejto služby a je pre volania zo všetkých sietí rovnaká.

K ostatným bodom vyjadrenia spol. ST k podkladu rozhodnutia o rozklade:

Predseda úradu a ani úrad nie je kompetentný vyjadrovať sa k „správnemu alebo nesprávnemu“ chápaniu kompetencie úradu, či už zo strany spol. ST alebo zo strany alternatívnych operátorov. Vykladať právnu normu môže ktokoľvek, teda aj účastníci konania. Ich výklad však k prebiehajúcemu správnemu konaniu nemá ani všeobecnú, ani individuálnu záväznosť. Svoju interpretáciu zmyslu kompetencie určiť podmienky prepojenia predseda úradu objasnil na viacerých miestach rozhodnutia o rozklade (str. 11 – 12, str. 17). Tento výklad je výkladom orgánu aplikujúceho právo v konkrétnej veci, s ktorým účastníci konania môže ale nemusia súhlasiť.

Úrad podľa § 75 ods. 2 zákona preskúmava návrh zmluvy o prepojení, ktorý bol predmetom rokovania o uzatváraní tejto zmluvy a v prípade zistených nedostatkov je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia. To, čo sa nevyhnutne musí vzťahovať ku konkrétnemu návrhu zmluvy o prepojení, je naplnenie zákonom uvedených nedostatkov. Určenie technických a prevádzkových podmienok prepojenia je vyjadrením názoru nezávislého subjektu, ktorý nie je na prepojení zainteresovaný vlastnými komerčnými záujmami, ale je viazaný len zákonnými podmienkami a oprávneniami. Takéto určenie by sa potom skutočne mohlo vzťahovať na akýkoľvek návrh zmluvy o prepojení bez ohľadu na to, kto ho predloží. Skutočnosť, že v rámci uloženého opatrenia bola povinnosť upraviť návrh zmluvy o prepojení uložená práve spol. ST vyplynula z reálneho faktu, na ktorý poukazuje aj spol. ST, a to, že v zmysle zákonných povinností uložených jej úradom do 31.12.2003 vypracovala návrh zmluvy o prepojení a o tomto návrhu rokovala so všetkými spoločnosťami, ktoré o prepojenie požiadali. Bolo teda logické, že úrad rozhodol o zosúladení návrhu zmluvy o prepojení , ktorý predložila spol. ST s podmienkami prepojenia, ktoré určil.

Ak spol. ST pozná svoje povinnosti ako účastníka konania, je na mieste otázka, prečo predložila potrebný dôkaz, ktorý sama považuje za podstatný pre rozhodnutie, až v súvislosti s podaním opravného prostriedku a až na výzvu správneho orgánu (korektúra návrhu zmluvy o prepojení verejných telekomunikačných sietí medzi Slovak Telecom, a.s. a ... zo dňa 01.06.2004) dňa 27.07.2004, a to napriek tomu, že tento dôkaz jej bol v čase dokazovania v rámci prvostupňového konania známy.

Predseda úradu nesúhlasí s argumentáciou spol. ST, že nakoľko zmluvy s mobilnými operátormi sa týkajú operátorov pôsobiacich na inom trhu, a preto ich nemožno porovnávať s navrhovanými podmienkami prepojenia s operátormi, ktorí podnikajú na odlišnom trhu. Spol. ST poskytuje službu ukončovania volaní vo svojej sieti rovnako bez ohľadu na to, či volanie prichádza zo siete mobilného operátora alebo zo siete alternatívneho operátora, a preto predseda úradu považuje tento argument spol. ST za neodôvodnený a zavádzajúci. Už aj na iných stranách rozhodnutia o rozklade (str. 24 - 26) predseda úradu uviedol, že podmienky prepojenia ustanovené v § 28 zákona sa vzťahujú na všetky podniky, ktoré majú povinnosť prepojiť sa, a to bez ohľadu na to, na akom relevantnom trhu pôsobia. Tiež z definície prepojenia podľa § 4 ods. 10 zákona vyplýva, že prepojenie medzi spol. ST a mobilnými operátormi umožňuje ich užívateľom to isté, čo prepojenie spol. ST s alternatívnymi operátormi. Preto predseda úradu argumentáciu založenú na pôsobení na rôznych relevantných trhoch neakceptuje.

Podmienky prepojenia zákon stanovuje vo všeobecnosti pre podnik poskytujúci verejnú sieť, ktorým je nie len žiadaný podnik, ale aj žiadajúci podnik. Zákon skutočne rozlišuje podnik, ktorý požiadal o prepojenie, ale iba v súvislosti s povinnosťou umožniť prepojenie aj v iných miestach ako obvyklých prepojenia verejných sietí, teda tak, ako to uvádzajú spol. GTS a spol. eTel.


Poučenie: Toto rozhodnutie je konečné a možno ho preskúmať súdom.



                                                                                         Ing. Milan Luknár

                                                                                               predseda

                                                                                Telekomunikačného úradu SR


Rozhodnutie je právoplatné.

Rozhodnutie nadobudlo účinnosť 2.11. 2004.